
Problém, ktorý si popíšeme na nasledujúcich riadkoch nie je len problém Apple. Je to problém celého technologického sektora. Nové generácie zariadení chrlia výrobcovia rýchlejšie a rýchlejšie. Zákazníci si kúpia nové a staré skončí v šrote, pretože ho nemajú komu predať. Aj tento rok Apple predstaví novú líniu iPhone 16.
Pre technologické firmy je prepredaj zariadení spôsobom ako pôsobiť viac ekologicky. Lenže ekológia v tomto prípade znamená pokles výnosov z predaja nových zariadení. Pri prepredaji použitých zariadení totiž výrobcovia nemajú takú maržu ako pri predaji úplne nových zariadení. Čo však preferuje zákazník?
Ekologický netvor
Portál 9to5mac.com upozornil na nie práve ekologické správanie Apple. Ten sa posledných niekoľko rokov snaží svojich zákazníkov a verejnosť presvedčil o ekologickom zmýšľaní. Pri prezentácii každého nového produktu sa Apple chváli tým, že do roku 2030 chce byť uhlíkovo neutrálnym.
Aj to bol jeden z dôvodov prečo Apple prestal k iPhonom a niektorým ďalším zariadeniam pribaľovať nabíjačku priamo do spotrebiteľského balenia. V skutočnosti síce išlo hlavne o peniaze, pretože Apple má z predaja príslušenstva celkom slušné zisky, ale marketingovo to Apple zvládol skvelo. A ostatní výrobcovia ho v tom nenechali, najprv si robili z Apple posmešky, no potom pochopili stratégiu a pridali sa aj oni.
Lenže teraz sa ukázalo, že Apple v roku 2020 nariadil externej firme Geep zlikvidovať až 100-tisíc iPhonov. Pritom nešlo o poškodené alebo zničené zariadenia. Podľa viacerých svedkov malo ísť o zariadenia, ktoré bolo možné repasovať a ďalej používať. Firma Geep, ale nariadenie Apple o zošrotovaní iPhonov ignorovala a zariadenia predala v Číne.
Neriešený problém
Podľa informácii, ktoré zverejnila agentúra Bloomberg išlo v tomto prípade o zariadenia, ktoré zákazníci odovzdali pri kúpe nového iPhonu. Apple aj ďalší výrobcovia poskytujú program spätného odkupu niektorých zariadení. Zákazník potom pri kúpe nového získa zľavu.
Mnoho zákazníkov uprednostňuje tieto programy pred predajom použitých zariadení niekde na bazároch. Je to jednoduchšie a nemusia sa starať a predaj zariadenia. Navyše mnoho zákazníkov má aj dobrý pocit z toho, že ich zariadenie neskončí niekde na smetisku a nájde si druhý domov.
Lenže aj v tomto prípade sa ukazuje, že takto vykúpené zariadenia nie vždy nájdu druhý domov. Apple chcel zlikvidovať iPhony, ktoré ešte boli schopné prevádzky a boli ideálnymi kandidátmi na repasovanie. Mohli teda slúžiť ešte niekoľko rokov. Prečo teda mali skončiť v drvičke?
Pre peniaze
Repasovať 100-tisíc iPhonov je možno na prvý pohľad nereálne, ale je to celkom reálne a ani nie komplikované. Lenže ak by Apple na trh vypustil 100-tisíc repasovaných iPhonov, tak by nepredal 100-tisíc nových iPhonov z výrazne vyššou maržou akú má firma z repasovaných zariadení.
Rovnaký problém pritom nie je len u Apple. Aj mnohí ďalší výrobcovia ponúkajú program na spätný odkup zariadení a chvália sa ním, ale v skutočnosti netušíme kde zariadenia končia. Pre technologické firmy je jednoduchšie predávať nové zariadenia ako ich repasovať a prichádzať o zisky.
Rýchlosť akou chrlia nové generácie zariadení sa pritom zvyšuje a väčšina výrobcovou mení generácie každý rok. Znamená to, že časť zákazníkov mení zariadenia skutočne každý rok. A niektorí si potom zvykli meniť zariadenie každé dva roky. Iba malá časť zákazníkov napríklad využíva svoj iPhone alebo iné zariadenie dlhšie ako tri alebo štyri roky.
Tlak výrobcov
Môže za to samozrejme aj tlak výrobcov, aj keď v tomto prípade má Apple oproti ostatným výrobcom náskok. V prípade smartfónov s Androidom je celkom bežné, že dostanú podporu na maximálne tri roky alebo štyri roky. Potom výrobcovia už pre zariadenia neprinášajú novú verziu Androidu. Občas ešte poskytujú aspoň bezpečnostné aktualizácie. Aj toto správanie výrobcov spôsobuje tlak na zákazníka, aby zariadenie vymenil napriek tomu, že stále funguje.
Apple často aktualizuje iPhony a ostatné zariadenia aj päť alebo šesť rokov, aj keď samozrejme staršie zariadenia nedostanú všetky novinky. Aj v prípade niektorých výrobcov smartfónov s Androidom nastal posun a predlžujú životnosť zariadení.
Riešenie by aj v tomto prípade bolo jednoduché – zaviesť povinný limit ako dlho musí výrobca u zariadenia poskytovať aktualizácie. Zákazník by mal istotu, že ním zakúpené zariadenie bude dostávať aktualizácie napríklad päť rokov a nemusí teda myslieť na jeho výmenu za nové.
Vyššie recyklačné poplatky
Ďalším riešením by bolo napríklad zvýšenie recyklačných poplatkov pre samotných výrobcov, ktorí sa nesprávajú ekologicky. Ich výšku napríklad naviazať na dĺžku podpory aktualizácii zo strany výrobcu. Zákazník by tak dostal na výber, či si kúpi lacnejšie zariadenie s kratšou podporou alebo investuje do zariadenia o pár eur navyše a získa dlhoročnú podporu zo strany výrobcu.
Ak sa už bavíme o ekológii, mne osobne by vôbec neprekážalo ak by som nový iPhone alebo nový iPad nedostal v klasickej krabičke. Aj tak po otvorení skončí niekde doma odložené alebo rovno k smetnom koši. Keďže už priamo v balení nemáme žiadne príslušenstvo nepotrebujem iPhone zabalený v krabičke. Ušetrilo by sa na obalovom materiály a aj samotná preprava by znamenala výrazne vyšší počet prepravených kusov.
Netrov nereaguje
Poďme však naspäť k Apple. Po tom ako vyšlo najavo, že Geep nezošrotoval 100-tisíc iPhonov Apple zareagoval. Na firmu podal žalobu pre porušenie zmluvy. Predsa len Geep mal odovzdané iPhony zlikvidovať a nie predať ich v Číne. Lenže až po podaní žaloby si Apple uvedomil dôsledky.
Pri prípadnom súdnom spore by totiž vyšlo zrejme najavo ako „ekologicky“ sa Apple po celom svete správa. Podobné zmluvy má totiž Apple uzatvorené aj v ďalších krajinách a len odhadnúť môžeme koľko iPhonov v snahe o maximalizáciu ziskov skončí na šrotovisku.
Apple tak radšej na výzvy súdu nereaguje a dúfa, že všetko vyšumí do stratena. Podobne sa správa aj firma Geep, ktorá zažalovala troch zamestnancov zodpovedných za likvidáciu iPhonov. Práve táto trojica sa zrejme rozhodla zariadenie nezlikvidovať, ale namiesto toho ich predať v bazároch. Či už išlo z ich strany o ekologické zmýšľanie alebo vidinu vyššieho zisku nechajme bokom. Apple sa však minimálne v tomto prípade ekologicky nezachoval.
Kupujete nový alebo starý?
A tu sa natíska otázka. Nie je ani tak dôležité správanie výrobcov ako správanie zákazníkov. Ak bude existovať ochota zákazníkov kupovať použité zariadenia, bude existovať ponuka. Tam, kde nie je dopyt, nie je ani ponuka.
Tu sme zasa na začiatku. Ak výrobca chrlí jedno zariadenie za druhým asi ani zákazník nebude mať veľa dôvodov pozerať sa po použitých smartfónoch. Jedinou motiváciou môže byť nižšia cena použitého zariadenia. Lenže ak by výrobcovia namiesto chrlenia nových zariadení, viac zákazníkov smerovali k repasovaným zariadeniam, mohol by sa aj prístup zákazníkov zmeniť.
Ak sa rozhodnete vymeniť svoje existujúce zariadenia za nové, tak preferujete nové zariadenia alebo skôr sa rozhodujte pre kúpu použitých zariadení. A pri kúpe použitých zariadení preferujete nákup z druhej ruky alebo napríklad hľadáte použité zariadenia na eshopoch?