Ministerstvo spravodlivosti USA (DOJ) vedie antitrustovú žalobu proti Googlu pre monopolné praktiky vo vyhľadávaní. Nejde o žiadnu novinku, téme sme sa venovali už minulý rok, keď sa objavilo prvé rozhodnutie.
V auguste 2024 federálny sudca rozhodol, že Google nelegálne zneužíva monopol na trhu online vyhľadávania. V nadväznosti na toto rozhodnutie DOJ navrhuje radikálne opatrenia, vrátane núteného odpredaja webového prehliadača Google Chrome.
Išlo by o jeden z najväčších zásahov proti technologickej firme od pokusu o rozdelenie Microsoftu začiatkom roku 2000. Chrome je najpoužívanejší prehliadač v USA a predstavuje kľúčovú vstupnú bránu k službám Google, najmä k vyhľadávaču. DOJ preto verí, že jeho odčlenenie by mohlo narušiť súčasnú dominanciu Googlu.
Argumenty pre oddelenie prehliadača Chrome
Chrome podľa DOJ posilňuje monopol Google vo vyhľadávaní. Prehliadač, spustený v roku 2008, slúži ako „kritický prístupový bod“ k internetu pre milióny používateľov a Google cez neho usmerňuje vyhľadávanie na svoj vyhľadávač.
Navyše zhromažďuje cenné údaje o správaní používateľov, ktoré Google využíva na cielenie reklamy. DOJ v súdnom podaní argumentuje, že ak by Google prišiel o kontrolu nad prehliadačom Chrome, prestal by ovládať túto zásadnú vstupnú bránu a vytvorili by sa rovnejšie podmienky pre konkurenčné vyhľadávače.
Inými slovami, odpredaj prehliadača Chrome má „vyrovnať hracie pole” v oblasti vyhľadávania. DOJ tiež navrhuje zákaz exkluzívnych dohôd, akou je napríklad miliardová zmluva s Apple o prednastavení Google v prehliadači Safari.
Taktiež požaduje, aby Google nepreferoval svoj vyhľadávač vo vlastných službách a nemohol uzatvárať dohody brániace konkurencii do budúcna. Celkovo má ísť o súbor opatrení na oslabenie monopolu Google vo vyhľadávaní a obnovenie konkurenčného prostredia.
Google musí napríklad v Európe pri prvom spustení Androidu umožniť výber prehliadača a nesmie automaticky nastavovať prehliadač Chrome. Ani toto opatrenie však nepomohlo výrazne znížiť dominantný podiel Chromu, pomohlo to síce alternatívnym prehliadačom avšak zázrak sa nekonal.
Source: StatCounter Global Stats – Browser Market Share
Možné dôsledky predaja Chrome pre Google
Pre Google by nútená strata Chrome znamenala výrazný zásah do jeho ekosystému. Chrome má v USA približne 61 % podiel na trhu prehliadačov (globálne má Chrome až 66%), takže ide o jeden z hlavných kanálov, ktorým sa používatelia dostávajú k vyhľadávaču Google.
Source: StatCounter Global Stats – Browser Market Share
Jeho vlastníctvo dávalo Googlu strategickú výhodu: umožňovalo sledovať aktivitu prihlásených používateľov a tieto dáta využiť na presnejšie cielenie reklamy – čo je kľúčový zdroj príjmov firmy. Google tiež mohol cez Chrome propagovať svoje nové služby (napr. integrovať AI asistenta Google Gemini priamo do prehliadača).
Ak by Google Chrome odpredal, stratil by priamu kontrolu nad týmto distribučným kanálom. Nový majiteľ Chrome by mohol meniť predvolené nastavenia – napríklad zvoliť iný predvolený vyhľadávač alebo zaviesť výber vyhľadávača pre používateľov.
Google by už nemal istotu, že jeho vyhľadávač zostane v Chrome nastavený ako predvolený, a musel by o priazeň používateľov súťažiť za rovnakých podmienok ako konkurenti (Bing, DuckDuckGo a i.).
Je možné, že by Google musel platiť nezávislému Chrome za to, aby zostal predvoleným vyhľadávačom – podobne ako dnes platí miliardy Apple za túto pozíciu v Safari. Tým by sa zvýšili náklady Google alebo by klesol podiel jeho vyhľadávača, čo by negatívne ovplyvnilo tržby z reklamy. Zároveň by Google prišiel o dáta z prehliadača, čo môže oslabiť jeho schopnosť personalizovať reklamu.
Z pohľadu trhu prehliadačov by odčlenenie Chrome znamenalo veľkú zmenu. Chrome by pravdepodobne fungoval ako samostatná spoločnosť alebo súčasť inej firmy – musel by si nájsť udržateľný biznis model.
Aktuálne je Chrome financovaný nepriamo z obrovských reklamných príjmov Google; nový vlastník by mohol zaviesť partnerstvá s vyhľadávačmi (predaj pozície predvoleného vyhľadávača) alebo iné spôsoby monetizácie.
To by mohlo ovplyvniť tempo vývoja – Google investuje do vývoja prehliadača (a jadra Blink) stovky miliónov; otázne je, či nový vlastník bude schopný udržať takú mieru inovácií a bezpečnostných aktualizácií.
Niektorí komentátori preto upozorňujú, že nájsť vhodného kupca nebude jednoduché. Potenciálni záujemcovia z radu veľkých technologických firiem (napríklad Amazon) by čelili vlastnej regulačnej kontrole pri pokuse kúpiť takto významné aktívum, a iní možní kupci (napríklad OpenAI) nemusia mať zdroje či motiváciu na prevádzku globálneho prehliadača.
Analytik Mandeep Singh označil pravdepodobnosť núteného predaja Chrome za „veľmi nepravdepodobnú”, hoci teoreticky pripúšťa kupca ako OpenAI, ktorý by získal prehliadač na distribúciu svojho AI produktu a vstúpil by tým aj do reklamného biznisu.
Vplyv na konkurenciu medzi prehliadačmi
Odčlenenie prehliadača Chrome by mohlo ovplyvniť aj konkurenčné prehliadače a celkovú súťaž v tomto segmente. Vznikla by nová situácia: na trhu by pôsobil Chrome bez priamej podpory Google, popri prehliadačoch kontrolovaných inými veľkými hráčmi (Safari od Apple, Edge od Microsoftu) a nezávislom Firefoxom od Mozilly.
Možné dôsledky:
- Firefox (Mozilla) – Mozilla ako tvorca Firefoxu dlhodobo závisí od príjmov z dohôd o vyhľadávaní. Google jej ročne platí stovky miliónov dolárov za to, že je predvoleným vyhľadávačom v prehliadači Firefox. Ak by však v rámci opatrení boli zakázané exkluzívne dohody alebo by Google nemohol platiť za predvolené nastavenie, Firefox by prišiel o hlavný zdroj financovania. Až 86 % príjmov Mozilly v roku 2021-22 tvorili platby od Google za partnerstvo vo vyhľadávaní. Paradoxne by teda toto rozhodnutie mohlo znamenať likvidáciu konkurencie. Mozilla varuje, že takýto zásah by ju nútil zásadne prehodnotiť svoj operačný model a mohol by ohroziť budúcnosť nezávislých prehliadačov na úkor tých, ktoré patria veľkým korporáciám. Inými slovami, ak by Firefox oslabil alebo zanikol pre nedostatok peňazí, konkurencia by sa paradoxne znížila a hlavnými hráčmi by zostali Chrome (už síce oddelený, no stále najrozšírenejší), Edge a Safari. Mozilla zdôrazňuje, že ide o riziko pre otvorený web – nezávislé prehliadače ako Firefox sú dôležité pre udržanie otvorených štandardov a voľby používateľov.
- Microsoft Edge – Edge (postavený na rovnakom jadre Chromium) by mohol získať určitú výhodu, ak by odčlenený Chrome spomalil inovácie alebo ak by používatelia začali hľadať alternatívy. Microsoft má vlastný vyhľadávač Bing a integrované služby, takže by mohol lákať používateľov na užšiu integráciu vyhľadávania s Windows a Edge. Navyše, ak by Google prišiel o možnosť platiť za exkluzivity, Microsoft by mohol agresívnejšie ponúkať Bing ako predvolený – napríklad uzavrieť dohodu s Mozilla Firefox (v minulosti už krátko Bing/Yahoo vo Firefoxe predvolený bol). Taktiež na mobiloch, ak by Android prestal byť pevne zviazaný s Googlom (viď nižšie), Microsoft by mohol skúsiť získať väčší priestor pre svoje aplikácie (Edge, Bing app) na platforme Android.
- Apple Safari – Safari si udržiava fixný podiel na zariadeniach Apple (Mac, iPhone, iPad). Apple však ťaží z dohody s Googlom, podľa ktorej je Google predvoleným vyhľadávačom v Safari – táto dohoda vyniesla Apple až okolo 20 miliárd dolárov ročne. Ak by takéto platby boli zakázané, Apple síce stratí značný príjem, no jeho postavenie prehliadača Safari tým neutrpí (Safari je viazané na popularitu Apple zariadení, nie na Google). Apple by pravdepodobne pokračoval s Google ako predvoleným vyhľadávačom aj bez platby (ak usúdi, že je pre používateľov najlepší), alebo by mohol prejsť na iného partnera – Microsoft Bing či vlastné riešenie vyhľadávania, na ktorom Apple údajne pracuje. V každom prípade Safari ostane významným konkurentom Chrome (najmä na mobilnom webe), ale ukončenie platieb od Googlu by zrejme posilnilo motiváciu Apple investovať do vlastného vyhľadávania, čo by na trhu vyhľadávačov vytvorilo ďalší konkurencieschopný ekosystém prepojený s Safari.
Celkovo by teda predaj Chrome zvýšil nezávislosť tohto prehliadača, čo môže podporiť konkurenčné prostredie vo vyhľadávaní. Zároveň však môže preskupiť sily na trhu prehliadačov: menší hráči ako Firefox sa obávajú oslabenia, kým veľkí (Microsoft, Apple) môžu získať relatívne výhody.
Dôležité bude, ako sa nový vlastník Chrome postaví k spolupráci s rôznymi vyhľadávačmi a či bude pokračovať v otvorenom vývoji projektu Chromium – od toho závisí, či sa trh diverzifikuje, alebo naopak skoncentruje okolo niekoľkých veľkých entít (Chrome, Safari, Edge).
Môže byť Android ďalším cieľom?
Mobilný operačný systém Android (tiež patriaci Googlu) je ďalším pilierom dominancie firmy – poháňa ~70 % smartfónov sveta a Google cez Android prenáša svoje služby k mobilným používateľom.
Regulátori naznačili, že aj Android môže čeliť zásahom. Podľa medializovaných informácií antitrustové orgány zvažovali dokonca nútené odčlenenie Androidu, hoci od tohto najprísnejšieho kroku zatiaľ ustúpili.
DOJ však plánuje požadovať “odčlenenie” Androidu od ostatných služieb Google, najmä vyhľadávača a obchodu Google Play. V praxi by to znamenalo, že Google by nemohol viazať distribúciu obchodu s aplikáciami Play (ktorý je pre používateľov takmer nevyhnutný) na podmienku, že výrobca zariadenia predinštaluje aj Google vyhľadávanie, Chrome či iné služby.
OEM partneri by získali väčšiu voľnosť dodávať zariadenia s Androidom bez povinného balíka Google aplikácií, resp. s možnosťou predinštalovať aj konkurenčné aplikácie a vyhľadávače. To by oslabilo schopnosť Googlu garantovať, že na väčšine Android zariadení je prednastavený jeho ekosystém (Google Search, Chrome, Gmail, YouTube atď.).
Ak by regulátori v budúcnosti pristúpili k ešte tvrdšiemu riešeniu – rozčleneniu Androidu do samostatnej firmy – bol by to bezprecedentný krok s obrovskými dopadmi. Google by stratil priamu kontrolu nad najrozšírenejším mobilným operačným systémom, čo by ohrozilo jeho mobilný biznis model (postavený na príjmoch z vyhľadávania a reklamy v Android ekosystéme).
Pre trh by však takýto krok mohol priniesť viac konkurencie medzi mobilnými platformami a službami. Výrobcovia telefónov by napríklad mohli ľahšie spolupracovať s inými poskytovateľmi vyhľadávania (napr. prednastaviť Microsoft Bing alebo lokálne vyhľadávače), vznikol by priestor pre alternatívne obchody s aplikáciami (čo by znížilo závislosť od Google Play) a možno aj pre vznik nových forkov Androidu konkurujúcich oficiálnej verzii.
Taká fragmentácia by mohla posilniť inovácie, ale aj spôsobiť ťažkosti pre vývojárov a používateľov – jeden z dôvodov, prečo regulátori zrejme pristupujú opatrne k tomuto kroku. V súčasnosti DOJ zahrnul do návrhu opatrení aspoň behaviorálne opatrenia pre Android (oddeliť licencovanie vyhľadávača/Play od OS, zákaz exkluzívnych dohôd s výrobcami), čo by mohlo postačovať na zmiernenie najvypuklejších praktík.
Android teda určite je v hľadáčiku regulátorov, no miera zásahu bude závisieť od toho, nakoľko súčasné návrhy obnovia konkurenciu. Google už v minulosti v EÚ pristúpil k istým ústupkom (napríklad zobrazovanie obrazovky na výber vyhľadávača v nových Androidoch v Európe po antitrustovom rozhodnutí v roku 2018), čo naznačuje, že aj v USA sa môže snažiť vyhnúť najkrajnejším scenárom dohodou alebo čiastočnými zmenami.
Vyjadrenia Google a stratégia obrany
Google reagoval na návrhy DOJ ostrou kritikou. Hlavný právnik spoločnosti Kent Walker označil postup ministerstva za „radikálnu agendu“, ktorá ide „míle za rámec“ súdneho rozhodnutia a podľa neho by poškodila amerických spotrebiteľov aj ekonomiku.
Podobne hovorca Google uviedol, že zverejnené návrhy by uškodili spotrebiteľom, ekonomike a dokonca národnej bezpečnosti USA. Google argumentuje, že spor sa týka distribučných zmlúv vo vyhľadávaní, nie produktov ako Chrome či Android, a že DOJ sa snaží neoprávnene rozšíriť záber prípadu.
„Ak by DOJ považoval naše investície do Chrome, vývoj AI či spôsob indexácie webu za protisúťažné, mohol podať samostatné žaloby – čo neurobil,“ oponuje Google.
Zástupcovia Google opakovane zdôrazňujú, že popularita ich vyhľadávača a prehliadača je daná kvalitou, nie núteným viazaním.
„Ľudia nepoužívajú Google preto, že musia – ale preto, že chcú,” tvrdí firma s odkazom na to, že podľa súdu Google uspel vďaka inováciám a investíciám (napríklad včasnej orientácii na mobilný vývoj).
Obrannou stratégiou Google je presvedčiť súd, že postačujú miernejšie, cielené opatrenia namiesto drastického predaja aktív. V decembri 2024 Google predložil vlastný návrh opatrení, zameraný na úpravu zmlúv s partnermi namiesto rozdelenia firmy.
Navrhuje napríklad určitú modifikáciu dohôd s výrobcami a prehliadačmi: umožniť im väčšiu flexibilitu (viacero predvolených vyhľadávačov pre rôzne režimy či zariadenia) a jednoduchšiu zmenu vyhľadávača, pričom by stále mohli spolupracovať s Googlom a poberať za to príjmy.
Google tým argumentuje, že riešením môže byť otvorenie distribúcie vyhľadávania konkurencii bez nutnosti predaja Chrome alebo zásahov do Androidu. Taktiež varuje, že nútené zdieľanie svojich interných dát (napr. vyhľadávacieho indexu či dotazov) s rivalmi by mohlo ohroziť súkromie používateľov a utlmiť inovácie.
Google sa zároveň pripravuje na odvolanie proti verdiktu o monopole. Proces ešte neskončil – sudca naplánoval na apríl 2025 dvojtýždňové pojednávanie o podobe nápravných opatrení a finálny verdikt (vrátane prípadných nariadení) sa očakáva do augusta 2025.
Google pravdepodobne staví na to, že presvedčí súd, aby zamietla najtvrdšie zásahy (ako predaj Chrome či úplné rozbitie jeho ekosystému), a namiesto toho prijala miernejšie záväzky – napríklad záväzok neuzatvárať exkluzívne dohody, poskytnúť používateľom výber vyhľadávača a podobne.
Stanoviská Google zdôrazňujú potenciálnu ujmu pre používateľov (zhoršenie integrácie služieb, možné bezpečnostné riziká pri fragmentácii softvéru) a ujmu pre americkú technologickú pozíciu vo svete. Firma sa odvoláva na historickú skúsenosť, že neuvážené zásahy môžu spomaliť inovácie – prirovnáva situáciu k prípadu Microsoftu, kde nakoniec namiesto rozdelenia postačili záväzky a trh (napr. nástup mobilných platforiem).
Záver
Situácia okolo možného núteného predaja Google Chrome je mimoriadne významná – ide o stret snahy obmedziť dominanciu giganta a obáv, aby sa nezničili užitočné produkty či nepoškodil ekosystém.
DOJ svoje návrhy odôvodňuje snahou obnoviť konkurenčnosť vo vyhľadávaní odstránením výhody, ktorú Google získava z vlastníctva Chrome. Potenciálne by to mohlo posilniť konkurentov vo vyhľadávaní (Bing, DuckDuckGo) a dlhodobo zmeniť pomery na trhu prehliadačov.
Google však varuje pred negatívnymi dopadmi – od ohrozenia financovania nezávislých projektov (ako Firefox) až po oslabenie amerického technologického sektora.
Rovnako dôležitá je otázka Androidu: hoci zatiaľ nedošlo k priamemu nariadeniu jeho predaja, regulačný tlak na mobilný segment rastie a budúce zásahy nie sú vylúčené.
Výsledok tohto sporu bude mať ďalekosiahle dôsledky – buď prinúti Google k zásadnejšej reorganizácii, alebo určíhranice, kam až môžu regulátori zájsť pri krotení veľkých technologických platforiem. V každom prípade už samotný návrh predať Chrome vyslal signál, že vláda USA je odhodlaná riešiť dominanciu veľkých platforiem oveľa razantnejšie než v minulých dekádach. Konkurencia na poli prehliadačov a vyhľadávania tak vstupuje do novej éry, kde sa môže zmeniť to, čo dlhé roky pôsobilo nemenne.
Zanechajte komentár