Európska komisia 19. marca 2025 oznámila rozhodnutie, ktorým de facto nariaďuje spoločnosti Apple otvoriť svoj uzavretý ekosystém iOS pre konkurenčné firmy.
Toto rozhodnutie vychádza z nového aktu o digitálnych trhoch (Digital Markets Act, DMA) – súboru pravidiel EÚ zameraných na obmedzenie trhovej sily digitálnych gigantov označovaných ako „strážcovia prístupu“ (gatekeepers).
Apple ako prevádzkovateľ iOS a iPadOS bol v rámci DMA identifikovaný za strážcu prístupu, a Komisia preto využila svoje právomoci podľa DMA na presné vymedzenie, ako má Apple splniť povinnosti týkajúce sa interoperability (prepojenia systémov) na svojich platformách.
Rozhodnutie Európskej komisie pozostáva z dvoch špecifických nariadení: prvé sa týka otvorenia vybraných funkcií a rozhraní iOS pre iné spoločnosti a druhé stanovuje proces, akým musí Apple spracúvať žiadosti vývojárov o interoperabilitu.
Ide o historicky prvé konkrétne usmernenia tohto druhu pod hlavičkou DMA, ktoré majú demonštrovať prístup EÚ pri presadzovaní pravidiel voči dominantným technologickým platformám.
V tomto článku sa pozrieme na podrobnosti rozhodnutia, jeho právne, ekonomické a technologické aspekty, zvážime potenciálne dôsledky pre technologické firmy aj spotrebiteľov, porovnáme situáciu s podobnými prípadmi (najmä s reguláciou Androidu) a priblížime reakcie trhu, konkurentov a regulátorov. Tiež si všimneme názory odborníkov a historické paralely, ktoré pomôžu zasadiť toto rozhodnutie do širšieho kontextu.
Prehľad rozhodnutia: čo Komisia od Apple požaduje
Európska komisia v rámci DMA vydala dve rozhodnutia (tzv. špecifikačné opatrenia), ktoré detailne určujú, ako má Apple zabezpečiť interoperabilitu svojich zariadení a služieb s produktmi iných výrobcov.
Prvé rozhodnutie sa sústreďuje na technické funkcie iOS a iPadOS, ktoré boli doteraz vyhradené iba pre zariadenia Apple. Komisia identifikovala spolu deväť kľúčových funkcií a rozhraní, ktoré musí Apple sprístupniť tretím stranám.
Patria sem najmä:
- Notifikácie a správy – napríklad zobrazovanie upozornení z iPhonu na displeji inteligentných hodiniek inej značky alebo možnosť odpovedať na správy cez tieto hodinky podobne ako na Apple Watch.
- Párovanie zariadení a jednoduché nastavenie – Apple má povoliť hladké spárovanie iPhonu aj s inými značkami smart hodiniek, slúchadiel, inteligentných okuliarov, televízorov či VR headsetov, podobne jednoducho, ako sa spájajú jeho vlastné zariadenia (napr. AirPods či Apple Watch).
- Peer-to-peer konektivita a prenos dát – funkcie ako AirDrop (priame zdieľanie súborov cez Wi-Fi/Bluetooth medzi zariadeniami) či AirPlay (bezdrôtové streamovanie obrazu a zvuku) musia byť prístupné aj pre aplikácie a zariadenia konkurentov. To napríklad znamená, že smartfón s Androidom alebo PC by mohol využívať kompatibilnú funkcionalitu na výmenu súborov s iPhonom, alebo že reproduktor či TV od iného výrobcu by mohli dostať plnú podporu AirPlay.
- NFC a iné bezdrôtové technológie – Apple má otvoriť prístup k čipu NFC a ďalším bezdrôtovým technológiám pre tretie strany. NFC čip v iPhone bol doteraz prísne kontrolovaný (napr. platenie cez NFC je obmedzené na Apple Pay). Po novom by mohli napr. platobné aplikácie konkurentov alebo iné príslušenstvo používať NFC na rovnakej úrovni.
- Špecializované funkcie pre príslušenstvo – funkcie typu SharePlay (synchronizované prehrávanie médií medzi zariadeniami) či rýchle prepínanie slúchadiel boli doteraz exkluzívne pre AirPods; Komisia chce, aby slúchadlá iných výrobcov mali prístup k rovnakým možnostiam .
Cieľom prvého nariadenia je teda dosiahnuť, aby zariadenia iných značiek „fungovali s iPhonmi a iPadmi rovnako hladko ako produkty Apple“. Ako uvádza oficiálne vyjadrenie Komisie, tieto opatrenia „poskytnú výrobcom zariadení a vývojárom aplikácií zlepšený prístup k funkciám iPhonu, ktoré interagujú s týmito zariadeniami (napr. zobrazovanie notifikácií na inteligentných hodinkách), rýchlejší prenos dát (napr. cez peer-to-peer Wi-Fi a NFC) a ľahšie nastavenie zariadení (napr. párovanie)”.
Výsledkom má byť, že prepojené zariadenia všetkých značiek budú s iPhonmi fungovať lepšie a výrobcovia získajú nové príležitosti prinášať inovatívne produkty na trh – z čoho budú ťažiť spotrebitelia v Európe.
Apple dostal aj noty ako to spraviť
Druhé rozhodnutie Komisie sa zameriava na procesné zabezpečenie interoperability. Apple už v reakcii na DMA vytvoril portál, cez ktorý môžu vývojári a iné firmy žiadať o prístup k špecifickým funkcionalitám iOS (ak ich potrebujú pre fungovanie svojich aplikácií či zariadení).
Európska komisia však teraz stanovila presnejšie pravidlá pre tento proces: Apple musí žiadosti tretích strán vybavovať v stanovenej lehote, transparentne a spravodlivo. Rozhodnutie požaduje zlepšenie prístupu k technickej dokumentácii a zavedenie predvídateľného harmonogramu pre posudzovanie a implementáciu žiadostí o interoperabilitu.
Inými slovami, vývojári v EÚ majú mať istotu, že keď požiadajú Apple o prístup k nejakej API či funkcii potrebnej na spoluprácu s iOS, Apple im v primeranom čase odpovie a nebude ich neprimerane blokovať. Cieľom je urýchliť možnosť prinášať európskym spotrebiteľom širší výber služieb a hardvéru, ktoré s iPhonmi a iPadmi spolupracujú.
Tieto opatrenia nadväzujú na tzv. špecifikačné konania, ktoré Komisia voči Applu začala už v septembri 2024 po tom, čo bol Apple oficiálne označený za strážcu prístupu. Komisia vtedy signalizovala obavy, že Apple neumožňuje rovnaké podmienky pre zariadenia tretích strán ako pre svoje vlastné.
Po mesiacoch konzultácií (vrátane verejnej konzultácie v decembri 2024) teraz Komisia finalizovala konkrétne požiadavky. Rozhodnutia sú právne záväzné a Apple ich musí implementovať v praxi; ak by tak neurobil, hrozí mu ďalšie vyšetrovanie a potenciálne pokuty do výšky 10 % celosvetového obratu.
Právne aspekty: Digital Markets Act a právomoci Komisie
Z právneho hľadiska predstavuje tento krok významné uplatnenie regulatívnej novinky EÚ – Digital Markets Act (DMA). DMA je nariadenie EÚ účinné od roku 2023, ktorého ambíciou je predchádzať monopolným praktikám ešte predtým, než dôjde k nenapraviteľnému poškodeniu trhu.
Na rozdiel od tradičných antitrustových konaní (ktoré spätne trestajú zneužitie dominantného postavenia), DMA vytvára vopred dané povinnosti pre tzv. „strážcov brány“ digitálnych služieb. Gatekeepermi sú definované veľmi veľké online platformy, ktoré kontrolujú prístup k dôležitým digitálnym trhom (typicky operačné systémy, aplikačné obchody, vyhľadávače, sociálne siete a pod.). Apple bol do tejto kategórie zaradený vďaka iOS a App Store.
DMA obsahuje konkrétne články, ktoré sa týkajú interoperability a otvárania systémov. Napríklad článok 6 DMA výslovne požaduje, aby strážca brány ako Apple poskytoval vývojárom a podnikom bezplatnú a efektívnu interoperabilitu s hardvérovými a softvérovými funkciami, ktoré Apple využíva pre svoje vlastné služby.
Práve na základe tohto ustanovenia Komisia konala – ak hodnotí, že samotný text zákona nie je dosť špecifický, DMA dáva Komisii právomoc vydať dodatočné pokyny či rozhodnutia upresňujúce, ako má firma povinnosti splniť. Tomuto zodpovedajú práve „špecifikačné rozhodnutia“ voči Applu: Komisia identifikovala oblasti, kde má Apple povinnosť niečo sprístupniť, a detailne to opísala, aby mala právnu istotu, že Apple bude musieť konať.
Treba zdôrazniť, že rozhodnutie Komisie nie je pokutou za minulý priestupok, ale regulačným príkazom do budúcnosti. Komisia v podstate hovorí: „Na to, aby Apple dodržal DMA, musí urobiť tieto konkrétne kroky…“.
Ak Apple nebude postupovať podľa tohto plánu, až potom môže nasledovať formálne vyšetrovanie a prípadné sankcie (pokuty až do 10 % celosvetových tržieb, resp. až 20 % pri opakovanom porušení).
V krajnom prípade môže DMA viesť aj k správnym opatreniam typu rozdelenia podniku, ak by firma opakovane ignorovala nariadenia, hoci to je zatiaľ teoretická úvaha.
Z pohľadu Applu je právna rovina sporná v tom, že firma namieta selektívnosť zásahu. Apple upozorňuje, že je „jedinou spoločnosťou nútenou odovzdať svoje duševné vlastníctvo zadarmo“, kým iní veľkí hráči s dominantným postavením v iných segmentoch takémuto nariadeniu nečelia.
Apple dokonca tvrdí, že Komisia si DMA „novým výkladom rozšírila“ tak, že Apple musí vyvíjať technológie nielen pre seba, ale aj pre rivalov. Túto argumentáciu však Komisia odmieta s tým, že Apple má jednoducho splniť to, čo zákon požaduje, a že jeho práva na obhajobu zostávajú zachované (Apple môže rozhodnutie napadnúť na súde EÚ).
„Týmito rozhodnutiami jednoducho uvádzame zákon do praxe a poskytujeme regulačnú istotu Applu aj vývojárom,” uviedla Teresa Ribera, ktorá v rámci EÚ dohliada na oblasť hospodárskej súťaže.
Inými slovami, z pohľadu Komisie ide o vymáhanie platných pravidiel, nie svojvoľný zásah. Zaujímavé je, že Apple údajne „bol jediný strážca brány, voči ktorému musela Komisia otvárať špecifikačné konanie“ – naznačuje to, že Komisia považuje Apple za obzvlášť problematický prípad z pohľadu uzavretosti systému.
Technologické aspekty: od uzavretého ekosystému k interoperabilite
Z technologického hľadiska toto rozhodnutie otvára zaujímavú kapitolu v dlhotrvajúcej debate „otvorené vs. uzavreté systémy“. Apple je známy svojim uzavretým ekosystémom – hardvér, operačný systém iOS a služby Applu sú navrhnuté na vzájomnú súhru, no externým vývojárom a výrobcom Apple poskytuje len obmedzené rozhrania.
Napríklad:
- Inteligentné hodinky iných značiek (Garmin, Fitbit a pod.) síce vedia prijímať základné notifikácie z iPhonu cez oficiálne API, no nedostanú plný prístup k interakcii s notifikáciami alebo k údajom z iPhonu tak, ako má Apple Watch. Pebble, priekopník smart hodiniek, musel v minulosti využívať rôzne triky, aby zobrazil notifikácie, a mnohé pokročilé funkcie ostali nedostupné. (Zakladateľ Pebble Eric Migicovsky nedávno pri predstavení nových hodiniek Core 2 spomenul, že „iOS dnes tretím stranám nedovoľuje robiť kadečo, čo Apple Watch zvládajú“.
- Bezdrôtové slúchadlá či reproduktory iných výrobcov pripojíte k iPhonu cez Bluetooth, no strácate funkcionality, ktoré majú AirPods či HomePod – napríklad automatické prepojenie s viacerými zariadeniami Apple naraz, priestorový zvuk cez AirPods či zdieľané počúvanie cez SharePlay.
- Aplikácie iných platforiem (napr. Google alebo Meta) nemajú prístup k niektorým systémovým schopnostiam iOS. Príkladom je NFC čip – dlhé roky mal k nemu prístup len Apple Wallet (Apple Pay); alebo hlboká integrácia s iMessage – Apple nedovoľuje oficiálne implementovať podporu iMessage v žiadnej externej aplikácii či zariadení.
Rozhodnutie EÚ tieto hranice posúva. Z technologického pohľadu to znamená, že Apple bude musieť zverejniť API a poskytnúť dokumentáciu k funkciám, ktoré boli dosiaľ privátne.
Napríklad, notifikácie šifrované pre Apple Watch – Apple dnes posiela na Apple Watch notifikácie v šifrovanej podobe, aby ich cestou nikto neodchytil. Ak má podobnú funkcionalitu dostať aj tretia strana (povedzme nové hodinky Pebble), Apple zrejme bude musieť poskytnúť mechanizmus, ako notifikáciu bezpečne odovzdať aj iným hodinkám.
Podobne AirDrop protokol – Apple možno zverejní špecifikáciu, aby napríklad aplikácia na Androide mohla odoslať súbor cez AirDrop do iPhonu. Technicky ide o nemalé výzvy: treba zachovať bezpečnosť a výkon týchto funkcií aj pri otvorení pre viac subjektov.
Komisia zdôrazňuje, že Apple stále môže chrániť súkromie a bezpečnosť, len to nesmie zneužívať na blokovanie konkurencie. Apple však tvrdí opak – podľa Applu hrozí, že otvorením určitých rozhraní dôjde k oslabeniu ochrany dát. Napríklad prenos notifikácií na cudzie zariadenie by mohol znamenať sprístupnenie citlivých údajov (obsah správ, jednorazové kódy) aplikáciám tretích strán.
Apple varuje, že firmy ako Meta (Facebook) už požiadali o desiatky rôznych prístupov a potenciálne by mohli „vidieť všetky správy a e-maily na zariadení, históriu hovorov a podobne”, ak by im Apple vyhovel. V decembri 2024 Apple publikoval vlastnú analýzu, v ktorej upozorňoval, že firmy môžu zneužiť DMA na získanie údajov, čo ohrozí súkromie používateľov – konkrétne menoval Meta.
Z pohľadu technológií teda pôjde o hľadanie rovnováhy medzi otvorenosťou a bezpečnosťou. Apple bude zrejme nútený vytvoriť nové vývojárske nástroje a API, ktoré sprístupnia požadované funkcie konkurencii, no zároveň implementovať obmedzenia (napr. šifrovanie či anonymizáciu), aby neunikali nadmerné dáta.
Je možné, že niektoré funkcie budú sprístupnené s určitým oneskorením alebo v limitovanej forme špeciálne v EÚ. Apple už naznačil, že by mohol niektoré funkcie odkladať či dokonca neuvádzať v Európe, pretože DMA vraj vyžaduje, aby ich hneď sprístupnil aj rivalom. Teoreticky by sa tak mohlo stať, že európske verzie iOS budú mať niektoré funkcie neskôr než v USA – hoci by to bol pre Apple kontroverzný krok voči zákazníkom.
Ekonomické aspekty: dopad na konkurenciu a obchodný model Apple
Z ekonomického hľadiska má rozhodnutie posilniť konkurenciu v ekosystéme okolo iPhonu a iPadu. Apple doteraz profitoval z tzv. uzamknutia používateľov (lock-in efekt): ak si kúpite iPhone a chcete naplno využiť jeho potenciál, najlepšie funguje s ďalšími produktami Apple (hodinkami Apple Watch, slúchadlami AirPods, reproduktormi HomePod atď.).
Toto prepojenie dáva Applu konkurenčnú výhodu – zákazník, ktorý už investoval do zariadení Apple, menej pravdepodobne prejde ku konkurencii, a skôr si dokúpi ďalšie doplnky od Apple, aj keby boli drahšie. Táto stratégia budovania ekosystému je kľúčová pre biznis Apple.
Európska komisia sa teraz snaží oslabiť tento efekt tým, že umožní iným firmám ponúknuť alternatívne doplnky a služby, ktoré budú plnohodnotne spolupracovať s iPhonom. Napríklad: výrobca hodiniek Garmin alebo nová firma Core (založená ex-Pebble tímom) môžu Európanom ponúknuť smart hodinky, ktoré dokážu na 100 % nahradiť Apple Watch funkčne – zobrazia všetky typy notifikácií, umožnia odpovedať na správy, integrujú sa s iPhonom v oblasti zdravia a fitness atď.
To by mohlo prinútiť Apple inovovať rýchlejšie alebo znížiť ceny Apple Watch, ak zistí, že konkurenčné hodinky ponúkajú podobné funkcie a zákazník už nie je viazaný na Apple značku kvôli kompatibilite. Podobne v segmente audio: dnes mnohí užívatelia volia AirPods slúchadlá pre pohodlné párovanie a funkcie s iPhonom. Ak by po novom Beats (ktoré paradoxne patrí Applu) alebo Sennheiser či Sony mohli mať rovnakú integráciu, zákazník môže vyberať podľa kvality zvuku či ceny, nie len ekosystému.
Z pohľľadu Apple toto predstavuje riziko straty nemalých príjmov. Apple síce bude naďalej predávať iPhony, ale predaje doplnkov (hodinky, slúchadlá) by mohli v Európe utrpieť, ak konkurencia príde s atraktívnejšími alebo lacnejšími alternatívami, ktoré už nebudú znevýhodnené slabou kompatibilitou. Apple však ostane silný hráč – má lojálnu zákaznícku základňu a povesť kvality. Jeho App Store a služby (predplatné, cloud) nie sú týmto rozhodnutím priamo dotknuté, hoci DMA ako celok prináša aj povinnosť umožniť alternatívne obchody s aplikáciami či platobné systémy (to však presahuje rámec nášho článku).
Pre konkurentov predstavuje toto rozhodnutie významnú príležitosť. Výrobcovia nositeľnej elektroniky, audio techniky či iných smart zariadení môžu lepšími vlastnosťami a cenou konkurovať Apple bez toho, aby boli v nevýhode kvôli uzavretosti iOS.
Napríklad firma Meta s okuliarmi Quest (AR/VR headset) alebo pripravovanými inteligentnými okuliarmi – ak budú môcť plne spolupracovať s iPhonom (notifikácie, hovory atď.), môžu lepšie súťažiť s potenciálnymi okuliarmi od Apple (napr. Vision Pro). Podobne Samsung alebo Xiaomi – hoci predávajú vlastné smartfóny s Androidom, vyrábajú aj príslušenstvo (hodinky, slúchadlá) a ich produkty by mohli získať na atraktivite aj pre užívateľov iPhonov.
Zároveň netreba zabúdať, že Apple môže za interoperabilitu potenciálne požadovať rozumnú kompenzáciu alebo licenčné podmienky. Rozhodnutie Komisie hovorí o „bezplatnej a efektívnej interoperabilite“, čo naznačuje, že Apple nemôže za sprístupnenie kľúčových funkcií žiadať poplatky. (Napríklad nemal by spoplatniť prístup k AirDrop API.) Avšak môže si stanoviť podmienky použitia – napríklad vyžadovať registráciu vývojára, dodržiavanie bezpečnostných zásad a pod. Tým si Apple zachová určitú kontrolu a môže monitorovať, kto a ako jeho rozhrania využíva.
Ekonomicky je tiež zaujímavé, že ak Apple tvrdí, že musí „odovzdávať inovácie konkurencii zadarmo“, môžeme to chápať aj tak, že Apple prichádza o potenciálne licenčné príjmy. V minulosti, keď európske orgány prinútili Microsoft sprístupniť dokumentáciu protokolov Windows pre konkurentov (v antitrustovom prípade v roku 2004), stanovili tzv. FRAND licenčné podmienky (fér, primerané a nediskriminačné) – Microsoft mohol účtovať symbolické licenčné poplatky. V prípade Apple a DMA sa zatiaľ zdá, že Komisia tlačí na úplné bezplatné sprístupnenie ako súčasť zákonnej povinnosti. Apple to vníma ako „nútené rozdávanie duševného vlastníctva“, čo je silná kritika zásahu do svojho obchodného modelu.
Na strane spotrebiteľov by ekonomický efekt mal byť pozitívny vo forme širšej ponuky a potenciálne lepších cien. Keďže používatelia iPhonov budú mať na výber viac kompatibilných zariadení a doplnkov, výrobcovia budú súťažiť kvalitou a cenou.
Inovačný efekt môže znamenať, že sa objavia nové typy produktov, ktoré boli doteraz odrádzané bariérami v interoperabilite. Na druhej strane, Apple varuje, že pravidlá DMA „ohrozia cenovú dostupnosť“ a môžu viesť k zdraženiu pre koncových užívateľov. Táto argumentácia je podobná ako v iných odvetviach – regulácia môže zvýšiť náklady firiem, čo sa niekde prejaví. Avšak vzhľadom na vysoké marže Apple a obrovský hotovostný vankúš je nepravdepodobné, že by náklady na interoperabilitu premietol do výrazného zdraženia iPhonov; skôr by mohol prísť o časť výnosov z doplnkov.
Možné dôsledky pre technologické spoločnosti
Dopad na Apple
Pre Apple je toto rozhodnutie významnou výzvou, no nie nečakanou. Apple už od vlaňajška vedel, že DMA príde a začne platiť, a podnikal určité kroky. Spomínaný portál pre žiadosti vývojárov o interoperabilitu bol spustený, Apple tiež interne pracuje na podpore alternatívnych obchodov s aplikáciami a sideloadingu v iOS (čo je iná povinnosť DMA). Podľa vyjadrení firmy priamo dedikovali až 500 inžinierov na projekty súvisiace s DMA. To naznačuje, že Apple investuje do súladu s pravidlami, hoci zároveň proti nim ostro lobuje a verejne ich kritizuje.
Bezprostredne po oznámení rozhodnutia Apple reagoval veľmi kriticky. Vo svojom stanovisku uviedol, že „dnešné rozhodnutia nás obaľujú červenou páskou byrokracie, spomaľujú inováciu pre európskych používateľov a nútia nás zadarmo odovzdávať naše nové funkcie firmám, ktoré nemusia hrať podľa rovnakých pravidiel. Je to zlé pre naše produkty a pre našich európskych užívateľov.“
Z tohto vyjadrenia (zaslaného médiám e-mailom) cítiť obavu o jedinečnosť produktov Apple – firma naznačuje, že konkurenti nemajú také povinnosti (napr. Meta nemusí otvoriť svoje algoritmy, Spotify nemusí deliť svoj obsah) a že Apple prichádza o konkurenčnú výhodu zadarmo.
Apple tiež signalizoval, že bude pokračovať v dialógu s Komisiou, aby jej „vysvetlil obavy v mene našich užívateľov”. Je pravdepodobné, že Apple sa pokúsi ovplyvniť implementáciu týchto požiadaviek – či už technickými argumentmi (napr. že niečo nejde urobiť bez rizika) alebo právnou cestou (žaloba na Všeobecný súd EÚ pre prekročenie kompetencií by mohla prísť, hoci zatiaľ nebola oznámená). Historicky však EÚ inštitúcie v podobných sporoch väčšinou obstáli a technologické firmy buď prehrali, alebo radšej pristúpili na dohodu.
Z hľadiska stratégie môžeme očakávať, že Apple sa bude snažiť minimalizovať vplyv rozhodnutia: implementuje iba nutné minimum a možno len v európskych verziách systémov. Napríklad by mohol zaviesť nové API pre notifikácie tretích strán, ale tie by fungovali len na iPhonoch predaných v EÚ (geografické obmedzenie funkcií). To by však technicky komplikovalo vývoj iOS, takže nie je isté, či tak urobia – v prípade portu USB-C Apple radšej prešiel globálne (všetky iPhony 15 dostali USB-C, nielen európske), aby nemal dve odlišné verzie.
Apple bude tiež pravdepodobne hľadať nové argumenty na odlíšenie svojich produktov. Ak už nemôže povedať „len naše hodinky vedia toto“, bude klásť dôraz na iné prvky: napríklad integrácia v rámci Apple účtu, kvalita spracovania, dizajn, ochrana súkromia (hoci tá je sporná téma, lebo EÚ tvrdí, že ju neohrozí). Môže tiež viac investovať do unikátnych funkcií nezakázaných DMA – napríklad ešte hlbšia integrácia medzi iPhone-Mac-iPad (ktorá ale nezasahuje externé firmy), vlastné čipy a neurálne siete, kde konkurencia aj tak nemá prístup.
Paradoxne, ak by Apple chcel obísť niektoré povinnosti, mohol by presunúť určité funkcie z iOS do hardvéru alebo cloudu, kam DMA nedovidí. (To je však špekulatívne – ak by napr. spracovanie notifikácií robil secure chip v AirPods, nebola by to súčasť iOS, hoci to asi stále spadá pod „funkcionalitu systému“.)
Dopad na konkurentov a ekosystém
Konkurenčné technologické firmy prevažne toto rozhodnutie vítajú, aspoň potichu. Pre výrobcov hardvéru ako Samsung, Xiaomi, Garmin, Bose, Sennheiser, Fitbit (Google) či nový hráči ako Pebble/Core to znamená, že ich produkty môžu na iPhone dosiahnuť plnú funkčnosť a tak lepšie súťažiť.
Napríklad špičkové športové hodinky Garmin dnes fungujú s iPhonom, ale neumožňujú odpovedať na SMS či hovory priamo z hodiniek (táto možnosť je zablokovaná, vyhradená pre Apple Watch). Po uplatnení opatrení by Garmin mohol pridať podporu odpovedí, čím by jeho hodinky boli atraktívnejšie aj pre používateľov iOS. Trh nositeľných zariadení by sa tak mohol roznodrobiť, čo pre konkurentov znamená nové predajné možnosti.
Vývojári aplikácií taktiež získajú jasnejšie podmienky. Ak napríklad Meta (vlastník WhatsApp, Facebooku, Instagramu) chce integrovať svoje okuliare Ray-Ban Stories s iPhonom alebo prepojiť Messenger s iOS notifikáciami, Apple im už nebude môcť roky hádzať polená pod nohy. (Meta bola dokonca menovite zmienená Appleom ako agresívny žiadateľ o prístupy).
Podobne napr. Google – mohol by využiť otvorenie AirDropu na vytvorenie funkcie prepojenia Androidov a iPhonov (tým by odstránil jednu konkurenčnú bariéru medzi ekosystémami). Google síce s Applom priamo nesúťaží v iOS, ale ak by mohol napr. jeho prehliadač Chrome alebo služby lepšie integrovať do iOS, bola by to pre Google výhra.
Samostatnou kategóriou sú mobilní operátori a telekomunikácie – tí dlho kritizovali Apple napr. za Apple Messages (iMessage) nekompatibilné so štandardom RCS/SMS. DMA v inom ustanovení prinesie aj interoperabilitu komunikačných služieb (t.j. Apple zrejme v budúcich rokoch bude musieť sprístupniť iMessage prepojenie s inými messengermi). Rozhodnutie z marca 2025 sa síce týka skôr hardvérových a systémových funkcií, no celkovo je to signál, že Apple bude musieť spolupracovať viac aj v oblasti služieb. To operátori a rivali ako Signal či WhatsApp určite sledujú s očakávaním.
Dopad na trh a spotrebiteľov
Trh s príslušenstvom k Apple zariadeniam v Európe by sa mohol stať otvorenejším a dynamickejším. Spotrebitelia potenciálne ušetria alebo získajú vyššiu hodnotu za peniaze, keďže nebudú nútení kupovať drahý originálny doplnok, ak konkurenčný za polovičnú cenu poslúži rovnako dobre s ich iPhonom. Inovácie – napríklad v oblasti zdravotných senzorov, AR/VR či inteligentnej domácnosti – sa môžu zrýchliť, lebo startupy nebudú od začiatku v nevýhode voči Apple.
Na druhej strane, treba počítať aj s možnými negatívnymi dôsledkami. Apple varuje pred bezpečnostnými rizikami – ak by napr. menej zodpovedný výrobca zneužil prístup k niektorým dátam (napr. sledoval polohu cez pripojené zariadenie alebo odpočúval notifikácie), môžu tým utrpieť spotrebitelia.
Komisia však pravdepodobne nastaví prísne mantinely a spolieha sa aj na európske zákony o ochrane súkromia (GDPR), ktoré budú naďalej platiť. Apple upozorňoval, že niektoré firmy by mohli DMA „zneužiť na obchádzanie pravidiel ochrany dát”, no Komisia aj odborníci tvrdia, že väčšia otvorenosť a súťaž môže ísť ruka v ruke s ochranou používateľov, ak sa to správne nastaví.
Zaujímavým dôsledkom môže byť aj geografická fragmentácia: Európski používatelia iPhonov budú mať iné možnosti než napríklad americkí alebo ázijskí. Môže sa stať, že nejaké populárne európske smart hodinky (ktoré vďaka DMA skvelo fungujú s iPhonom) v USA vôbec nebudú známe, lebo tam by s iPhonom tak nefungovali. Podobne aplikácie využívajúce špeciálne API môžu byť spočiatku zamerané len na EÚ trh. Dlhodobo však často platí, že EÚ nastoľuje isté štandardy globálne – ak sa napr. ukáže, že integrácia tretích strán neškodí, Apple by mohol niektoré API sprístupniť časom globálne, aby nemusel udržiavať dve verzie systému.
Porovnanie s podobnými situáciami: Android, Windows a iné precedensy
Rozhodnutie voči Apple má svoje paralely v minulosti. Najčastejšie sa spomína prípad Google a Androidu, keďže ide tiež o mobilný ekosystém:
- Google Android (2018): Európska komisia v roku 2018 udelila Googlu rekordnú pokutu (4,34 mld. €) za zneužívanie dominantného postavenia Androidu. Google vyžadoval od výrobcov telefónov predinštalovanie Google Search a Chrome a bránil tvorbe alternatívnych forkov Androidu. Hoci Android je open-source, Google cez licenčné zmluvy efektívne uzavrel ekosystém okolo svojich služieb. Komisia nariadila Google napraviť tieto praktiky – výsledkom bolo, že Google musel umožniť výrobcom telefónov predávať zariadenia aj bez Google aplikácií a zaviesť na európskych Androidoch tzv. „výberovú obrazovku“ (choice screen) pre vyhľadávač. Užívateľ tak pri prvom spustení telefónu môže zvoliť iný predvolený vyhľadávač než Google. Google takisto upravil podmienky, aby výrobcom nebránil v používaní modifikovaných Androidov. Dôsledky: Android si udržal dominanciu, ale napr. podiel prehliadača Chrome v mobiloch v EÚ mierne klesol, keďže ľudia dostali možnosť výberu. Konkurenti ako DuckDuckGo či Qwant získali určitý priestor cez výber vyhľadávača, hoci žiadna revolúcia na trhu nenastala – Google je stále najpoužívanejší. Prípad Androidu však ukázal, že EÚ je ochotná zasiahnuť do služieb a vynútiť technické zmeny, napr. spomínanú obrazovku výberu. Podobnosť s Apple: Rovnako ide o ekosystém mobilného OS. Rozdiel je, že Google bol sankcionovaný ex post za praktiky, kým Apple čelí príkazom podľa DMA. Kľúčová paralela je myšlienka, že dominantný systém nesmie zvýhodňovať vlastné služby spôsobom, ktorý uzamkne užívateľa. V prípade Androidu išlo o aplikácie a vyhľadávače, v prípade Apple ide o hardvér a doplnky – princíp je podobný.
- Microsoft a interoperabilita (2004): Klasickým precedensom je prípad Microsoft vs. EÚ v roku 2004. Microsoft zneužil dominanciu Windows tým, že odmietal poskytnúť informácie umožňujúce plnú interoperabilitu konkurenčným serverom a zároveň viazal prehrávač Windows Media Player s Windows. Komisia vtedy nariadila Microsoftu sprístupniť dokumentáciu komunikačných protokolov Windows serverom tretích strán a tiež uviesť na trh verziu Windows bez prehliadača WMP. Microsoft síce zaplatil veľké pokuty a musel vydať tzv. „Windows N“ (bez WMP), ktorý sa však komerčne neuchytil. Dôležitejšia bola tá časť o interoperabilite – Microsoft nakoniec poskytol licencie na svoje protokoly za rozumných podmienok, čo umožnilo napr. výrobcom tlačiarní, súborových serverov atď. lepšie sa integrovať do Windows prostredia. Paralela pre Apple: Apple je v obdobnej pozícii, len v mobilnom segmente. Notifikácie, párovanie a AirPlay sú pre iOS podobné ako komunikačné protokoly pre Windows – ide o „jazyk“, ktorým spolu hovoria zariadenia/služby. EÚ už raz prinútila monopolistu zverejniť svoj jazyk, teraz to robí znova.
- Apple App Store a platby (2021): Za zmienku stojí aj prípad z Holandska, kde tamojší regulátor (ACM) zistil, že Apple porušuje hospodársku súťaž obmedzovaním platobných metód v App Store pre zoznamovacie aplikácie. Apple musel povoliť alternatívne platby pre danú kategóriu aplikácií a dostal pokuty za meškanie. Tento prípad predznamenal niektoré povinnosti DMA (ktoré tiež vyžaduje povoliť alternatívne platobné systémy a obchody). Ukazuje, že Apple sa zvykne brániť do poslednej chvíle a implementovať zmeny neochotne, často iba lokálne. Napríklad v Holandsku zaviedli komplikovaný systém pre vývojárov, ktorý však stále nebol úplne v súlade a Apple platil pokuty týždeň za týždňom, kým situáciu nevyriešil. Môžeme očakávať podobnú neochotu pri otváraní iOS – Apple spraví len to nevyhnutné a možno spôsobom, ktorý nebude užívateľsky prívetivý (aspoň spočiatku). Komisia však tentoraz stanovila detaily, takže Apple bude pod prísnym dohľadom.
- Iné platformy: Apple v reakcii na rozhodnutie argumentoval, že „Spotify je dominantná v streamovaní hudby a nič nemusí otvárať, rovnako herné konzoly Sony, Nintendo“. Je pravda, že herné konzoly sú tiež uzavreté ekosystémy, no zatiaľ unikajú podobnej regulácii, zrejme preto, že ich vplyv je menší ako smartfóny. DMA sa primárne zameral na najväčších hráčov s multifunkčnými platformami. V budúcnosti sa ale možno podobné princípy rozšíria aj tam, ak by napr. cloudové hranie zmenilo trh. Spotify zas nie je gatekeeper v zmysle DMA – hoci je veľká v hudbe, nekontroluje prístup ku koncovým užívateľom tak ako to robí OS alebo obchod s aplikáciami.
Android vs. Apple
Android vs. Apple – odlišné modely, oba pod drobnohľadom: Paradoxne, Google Android aj Apple iOS, hoci opačné prístupy (open source vs. closed system), obaja čelia regulácii.
Google viac za obchodné dohody a predinštalácie, Apple za samotnú uzavretosť. DMA obsahuje povinnosti aj pre Android/Google – Google napríklad musí povoliť ľahšiu odinštaláciu svojich predinštalovaných aplikácií, umožniť alternatívne obchody v Google Play, a najnovšie Komisia obviňuje Google, že nesplnil povinnosti ohľadom prístupu pre aplikácie tretích strán v oblasti vyhľadávania a reklamy.
Komisia súbežne s Apple oznámila aj predbežné zistenia proti Googlu za preferovanie vlastných služieb v hľadaní a obchode Play. Obe firmy tak čelia regulačnému tlaku súčasne, pričom Google verejne tvrdí podobné veci ako Apple – že to „poškodí používateľov, oslabí bezpečnosť a inovácie“.
Historicky sa ukazuje, že EÚ je priekopníkom v nastavovaní pravidiel pre technologických obrov. Či už to bol Microsoft v roku 2004, Google v 2018 alebo teraz Apple v 2025, tieto prípady definujú hranice toho, čo dominantné firmy môžu a nemôžu robiť.
Spojené štáty tradične zasahovali menej – tamojší regulátori skôr nechávali trh voľne plynúť, hoci v posledných rokoch aj v USA silnie antimonopolná rétorika (napr. prebiehajúci súdny spor FTC vs. Google ohľadom monopolu vyhľadávania spomínaný aj európskymi analytikmi. No konkrétnu reguláciu, ako je DMA, USA zatiaľ nemajú, takže EÚ tu vytvára precedens, na ktorý budú ostatní pozerať.
Reakcie trhu, konkurentov a regulátorov
Trhové reakcie investorov na túto správu boli zatiaľ tlmené. Akcie Apple sa v dňoch po oznámení výraznejšie neprepadli, čo naznačuje, že investori neočakávajú okamžitý zásadný vplyv na zisky. Apple je celosvetová firma a európsky trh tvorí významnú, ale nie dominujúcu časť jeho príjmov.
Navyše mnohé z povinností DMA boli už v cene akcií započítané, keďže sa o nich vedelo vopred. Potenciálne dlhodobejšie však môžu investori sledovať, či otvorenie ekosystému neoslabí schopnosť Apple monetizovať svoj používateľský tábor (napríklad či neklesne podiel doplnkov predaných na jedno iOS zariadenie).
Ak by sa ukázalo, že európski užívatelia menej nakupujú Apple Watch a radšej siahnu po lacnejších alternatívach, mohol by to byť trend, ktorý by znepokojí trhy. Zatiaľ je však predčasné robiť závery – veľa bude závisieť od toho, ako kvalitne konkurenti využijú novo otvorené dvere.
Konkurenti priamo nekomentovali rozhodnutie verejne v momente oznámenia, pravdepodobne aby si nepokazili vzťahy s Apple (keďže mnohí sú aj obchodní partneri v iných oblastiach). Avšak nepriamo ich postoje poznáme: Napríklad spoluzakladateľ Pebble (teraz CEO Core, novej značky hodiniek) uviedol, že Apple roky bránil plnej spolupráci cudzích hodiniek s iPhonmi, a že verí v otvorenejší ekosystém – z čoho možno usúdiť, že kroky Komisie vníma pozitívne.
Meta sa oficiálne nevyjadrila, no vzhľadom na to, že sama tlačila na interoperabilitu (ich opakované žiadosti voči Applu sú dôkazom záujmu), možno očakávať, že v zákulisí toto víta.
Google je vo zvláštnej pozícii – na jednej strane ako konkurent Apple môže profitovať (napr. ak Android zariadenia budú viac interoperabilné s iOS), na druhej strane sám čelí DMA obvineniam.
CNET v tejto súvislosti poukazuje na „transatlantické napätie” – americké firmy verzus európski regulátori – a cituje analytikov, že EÚ koná odvážnejšie než pred pol rokom a USA (FTC) majú v podstate podobný názor na monopolné praktiky Google. To naznačuje, že v technologickej komunite (analytici, investori) panuje názor, že EÚ ide správnym smerom na zaistenie rovnakých podmienok na trhu.
Regulátori v iných krajinách budú európske dianie pozorne sledovať. Spojené štáty síce nemajú ekvivalent DMA, no politická debata o regulácii veľkých platforiem pokračuje. Možno spomenúť návrh zákona Open App Markets Act, ktorý by prinútil Apple a Google otvoriť obchody s aplikáciami; ten však zatiaľ neprešiel.
V oblasti interoperability zariadení v USA nie sú konkrétne návrhy – americký prístup je skôr nechať firmy dobrovoľne spolupracovať. Avšak ak by európske opatrenia priniesli zreteľné zlepšenie pre spotrebiteľov bez zásadných negatív, mohlo by to oslabiť argumenty firiem aj v USA. Napríklad Apple v USA často tvrdí „nemôžeme povoliť app sideloading, lebo by to bol bezpečnostný chaos“ – ak v Európe povolí a nič strašné sa nestane, ťažšie sa mu bude brániť zmene zákonov v iných regiónoch.
Veľká Británia po Brexite nie je viazaná DMA, ale úrad CMA je veľmi aktívny v tech sektore. CMA už v minulosti vyšetroval Apple ohľadom mobilných prehliadačov a cloudových hier na iOS. Je možné, že CMA príjme podobné opatrenia nezávisle alebo v spolupráci s EÚ (hoci formálne sú oddelení).
Južná Kórea a Japonsko nedávno prinútili Apple a Google otvoriť platobné systémy v app storoch – takže v oblasti regulácie platforiem sa aj inde niečo deje, hoci nie priamo k interoperabilite zariadení.
Spotrebitelia a ich zastúpenia (organizácie na ochranu spotrebiteľa) v Európe pravdepodobne rozhodnutie vítajú, keďže to znamená viac slobody vo výbere.
V médiách a na internetových fórach sa ale objavujú zmiešané reakcie: časť nadšencov Apple verí firme a obáva sa, že EÚ „zhorší používateľský zážitok a spomalí inovácie“, iní zas tlieskajú, že „EÚ donúti Apple prestať s uzamykaním“. Ide teda aj o ideologický stret – niektorí vidia Apple ako garanta kvality cez kontrolu, iní ho vnímajú ako monopolistu obmedzujúceho voľbu.
Názory odborníkov
Odborníci na súťažné právo a technologickú politiku vnímajú tento vývoj ako súčasť širšieho trendu. Grace Nelson, analytička z Assembly Research, uviedla, že aktuálne je „transatlantické napätie na historickom maxime“ a že kroky Komisie sú oveľa odvážnejšie než pred pol rokom. Poukazuje tiež na to, že v prípade Google sú európske zistenia v súlade s postojom aj amerických regulátorov (FTC), ktorí taktiež požadujú agresívne nápravy voči Googlu.
Pri Apple odborníci dlhodobo diskutujú jeho model. Nelsonová poznamenáva, že Apple roky argumentuje, že uzavretosť kvôli bezpečnosti je pre užívateľov najlepšia, ale EÚ pri svojej stratégii digitálnej suverenity zjavne uprednostnila interoperabilitu a otvorenosť pred spoliehaním sa na bezpečnostný model definovaný jedinou americkou firmou. Tento pohľad naznačuje, že EÚ ide aj o technologickú nezávislosť a kontrolu – nechce, aby kritická digitálna infraštruktúra (smartfóny) bola úplne v rukách jednej korporácie, ktorá určuje pravidlá.
Historicky vidíme paralely v už spomínaných prípadoch Microsoft a Google. Microsoft v 90. rokoch presadzoval, že integrácia prehliadača do Windows je inovácia v prospech užívateľov, ale súdy uznali, že to poškodilo konkurenciu (Netscape).
Google argumentuje, že prepojenie jeho služieb v Androide zadarmo prináša úžitok, no EÚ našla, že to brzdilo vývoj alternatív (napr. Amazon Fire OS či Nokia X platforma nemali šancu).
Apple dnes tvrdí, že jeho integrácia chráni užívateľov a je dôvodom obľuby iPhonu, ale EÚ vidí, že to bráni inovácii konkurentov. Tieto paralely naznačujú, že situácia sa opakuje: silná firma využije vertical integration a tie-in stratégie, regulátor neskôr zasiahne v mene konkurencie a výberu.
Zažili to aj operátori
Zaujímavá historická analógia je aj telekomunikačný sektor. V minulosti boli operátori nútení umožniť prepojenie sietí (interkonektivitu) – napr. každý mobilný operátor musí umožniť, aby zákazník inej siete mu vedel zavolať. Hoci telefónni operátori by najradšej držali klientov len vo vlastnej sieti, regulačne sa vynútila interoperabilita (aj SMS medzi sieťami, neskôr roaming atď.).
DMA vo svojej podstate zavádza podobnú logiku do digitálnych platforiem: iPhone musí „komunikovať“ s inými zariadeniami, App Store musí pustiť iné obchody a platby, iMessage má komunikovať s inými messengermi atď. Je to akási „univerzalizácia“ digitálnej komunikácie a funkcií – tak ako elektrická zásuvka má štandard, tak aj digitálne ekosystémy majú mať určité štandardizované brány.
Rieši sa tiež otázka, či toto neodradí budúce firmy od inovácií – lebo ak vedúci inovátor musí zdieľať plody práce, nebude ho tondemotivovať? Apple to prezentuje presne takto. No z histórie vieme, že monopoly často spomaľujú inovácie konkurentov.
Keby Microsoft nebol donútený otvoriť Windows API, možno by sme nemali toľko skvelých programov od tretích strán na Windows. Keby operátori nemuseli prepájať hovory, možno by ste z Orange nevolali do Telekomu a museli by ste mať dva telefóny. Android bez zásahu EÚ by možno ešte pevnejšie zväzoval výrobcov. Takže pohľad mnohých odborníkov je, že primerané regulácie môžu inovácie naopak zvýšiť, len tie prínosy nie sú hneď viditeľné. Už v súčasnosti vidíme náznak: Pebble (Core) uvádza nové hodinky a vďaka rozhodnutiu EÚ majú nádej, že nebudú len geekovským niche produktom, ale reálne alternatívou pre bežných užívateľov iPhonu. To je konkrétny príklad inovácie povzbudenej reguláciou – či sa naplní, ukáže trh.
Záver: Otvorená budúcnosť alebo spomalenie inovácií?
Rozhodnutie Európskej komisie predstavuje jeden z najvýznamnejších zásahov do stratégie Apple za posledné roky. EÚ tým dáva najavo, že uzavreté ekosystémy veľkých technologických firiem už nebudú nekriticky tolerované, pokiaľ ohrozujú konkurenčné prostredie a výber spotrebiteľov. Pre Apple to znamená začiatok novej éry, kedy sa bude musieť naučiť fungovať v otvorenejšom prostredí – či sa mu to páči alebo nie.
Z právneho hľadiska ide o potvrdenie sily DMA ako nástroja, ktorým EÚ dokáže veľmi konkrétne usmerniť trhovo najsilnejšie firmy ešte pred tým, než dôjde k nenapraviteľným škodám. Pre ostatné technologické spoločnosti, najmä konkurentov Apple, sa otvárajú dvere k európskym používateľom, čo môže priniesť nové produkty a služby. Spotrebitelia by z toho mali profitovať v podobe širšieho výberu a menšej závislosti na jednom dodávateľovi, hoci musia dúfať, že to neovplyvní kvalitu či bezpečnosť, na ktorú si zvykli.
Samozrejme, ostáva mnoho otáznikov. Ako rýchlo a ústretovo Apple tieto zmeny zavedie? Bude sa snažiť dodržiavať len povinné minimum, alebo nakoniec prijme interoperabilitu ako súčasť svojej stratégie? Ako zareagujú vývojári a výrobcovia – využijú naplno nové možnosti?
Tiež bude dôležité sledovať, či sa nepotvrdia niektoré z obáv Apple – napríklad či sa neobjavia bezpečnostné incidenty spojené s novými prístupmi pre tretie strany, alebo či Apple nezačne obmedzovať inovácie pre Európu. Komisia bude určite dohliadať, aby výsledok zodpovedal zámeru: „zaistiť rovné podmienky a lepšiu ponuku pre spotrebiteľov”.
V širšom kontexte ide o ďalší diel skladačky v regulácii veľkých tech firiem, kde Európa hrá vedúcu úlohu. Spoločne s pravidlami na ochranu súkromia (GDPR) a pripravovanými zákonmi o digitálnych službách a umelej inteligencii EÚ vytvára rámec, ktorý má zabezpečiť, že digitálne trhy budú férové a inkluzívne. Apple vs. Európska komisia 2025 sa tak zaradí medzi prípady ako Microsoft vs. EÚ 2004 či Google Android 2018, ktoré definujú, ako ďaleko môže zájsť integračná a kontrolná stratégia technologického lídra, kým zasiahne regulátor.
Na záver možno povedať, že analytici budú v najbližších mesiacoch sledovať každé gesto Applu aj reakcie trhu. Bude zaujímavé vidieť, či Apple dokáže svoje tvrdenie, že „uzavretosť = inovácie a bezpečnosť“, alebo či Európa dokáže presvedčiť svet, že „otvorenosť = viac inovácií a voľby bez zásadných kompromisov”.
Isté je, že užívateľ v EÚ sa môže tešiť na možnosti, ktoré doteraz nemal – a či už patríte k fanúšikom Apple alebo jeho kritikom, viac konkurencie a voľby zvykne v konečnom dôsledku posúvať celý sektor vpred. Evropčania budú možno prvými, kto to zažije v praxi v ekosystéme okolo svojho smartfónu.
Zdroje: Apple ordered by EU antitrust regulators to open up to rivals | Reuters; analýzy a správy z médií Apple Says New EU Interoperability Rules ‚Bad for Our Products and Our Users‘ – MacRumors Apple ordered by EU antitrust regulators to open up to rivals | Reuters EU sends Apple first DMA interoperability instructions for apps and connected devices | TechCrunch Apple and Google Protest EU Crackdown: ‚Bad for Users‘ and ‚Hurting Consumers‘ – CNET a iné a odborné vyjadrenia Assembly Research Apple and Google Protest EU Crackdown: ‚Bad for Users‘ and ‚Hurting Consumers‘ – CNET
Zanechajte komentár