Meta AI vstupuje do WhatsAppu a Messengeru. Bez možnosti vypnutia

V posledných dňoch sa v mobilných aplikáciách od spoločnosti Meta začala objavovať nová umelá inteligencia Meta AI – virtuálna asistentka integrovaná do chatovacích služieb Messenger a WhatsApp. 

Meta oficiálne spustila postupné zavádzanie tohto asistenta v Európe od 19. marca 2025, pričom dostupnosť sa pomaly rozširuje naprieč európskymi krajinami. Napríklad u nás sa Meta AI objavila v Messengeri, vo Veľkej Británii už dorazila aj do aplikácie WhatsApp. 

Spoločným znakom vo všetkých aplikáciách je, že Meta AI nie je možné nijakým spôsobom úplne vypnúť. Táto skutočnosť vyvolala pochybnosti o kontrole súkromia, čo dokonca podnietilo zásah európskych regulátorov.

Čo je Meta AI a ako funguje v Messengeri a WhatsAppe?

Meta AI je konverzačná chatbot-asistentka zabudovaná priamo do komunikačných platforiem spoločnosti Meta. V praxi ide o generatívnu umelú inteligenciu podobnú ChatGPT, ktorá dokáže v prirodzenom jazyku odpovedať na otázky, vyhľadávať informácie a pomáhať s rôznymi úlohami priamo v chatovacom rozhraní. 

V aplikáciách Messenger a WhatsApp je Meta AI reprezentovaná modrou ikonou (modrým kruhom) v prostredí četov – stačí na ňu ťuknúť a začať konverzáciu s asistentom. 

Alternatívne môžu používatelia asistenta privolať tak, že do správy napíšu @MetaAI a svoju otázku alebo pokyn. Asistentka funguje v individuálnych aj skupinových četoch – napríklad v skupinovej konverzácii na WhatsAppe ju členovia môžu osloviť menovkou @MetaAI, aby poskytla požadovanú informáciu pre celú skupinu.

Meta AI v Európe aktuálne podporuje šesť jazykov (angličtinu, francúzštinu, španielčinu, portugalčinu, nemčinu a taliančinu). Na Slovensku ju teda nevyužijete a napriek tomu vám ju Meta bude nútiť a nedovolí ju vypnúť.

Funkcionalita je zatiaľ obmedzená na textové odpovede, čo znamená, že európska verzia asistenta generuje iba text. Na rozdiel od Spojených štátov nemôže v Európe vytvárať obrázky ani tzv. štylizované „selfie“ fotky pomocou AI. Ide o vedomé obmedzenie – Meta odložila pokročilé funkcie pre európsky trh, kým nezabezpečí súlad s miestnymi pravidlami a predpismi. 

Asistentka tak v EÚ momentálne slúži predovšetkým na odpovedanie na otázky, generovanie textov (napríklad dlhších vysvetlení) a hľadanie informácií na webe – integrácia s vyhľadávačom Bing umožňuje Meta AI poskytnúť odkaz na relevantný obsah z internetu. 

Niektoré funkcie, ktoré majú používatelia v USA, v Európe chýbajú: napríklad osobná pamäť (personalizované odpovede na základe predchádzajúcich konverzácií) či generovanie obrázkov z textu nie sú v európskej verzii prístupné. Meta AI však prináša aj malé novinky – napríklad vo WhatsAppe umožňuje generovať personalizované samolepky (stickery) na základe pokynov používateľa, čo pridáva zábavný prvok do komunikácie.

Asistent, ktorý nejde vypnúť

Najviac kontroverzií vyvoláva fakt, že Meta AI je v aplikáciách natrvalo prítomná a používateľ nemá možnosť ju úplne vypnúť alebo odstrániť z rozhrania. Po integrácii asistenta sa v WhatsAppe zobrazí tlačidlo „AI“ (modrý kruh) umiestnené priamo nad tlačidlom na začatie nového četu. Rovnako pri vyhľadávaní kontaktov či správ vo WhatsAppe sa teraz môžu objaviť návrhy od AI alebo výzvy zapojiť asistenta do konverzácie. 

V Messengeri a čoskoro aj v ďalších aplikáciách od Mety sa asistentka objaví ako špeciálny chat či kontakt. Nikde však neexistuje prepínač v nastaveniach, ktorým by používateľ mohol Meta AI deaktivovať. Túto skutočnosť potvrdili aj testy portálu BleepingComputer – v prostredí WhatsAppu sa nenašlo žiadne nastavenie na vypnutie AI funkcie.

Pre tých, ktorí preferujú prostredie bez AI, ostáva len ignorovať prítomnosť asistenta. V praxi to znamená neklikať na modrú ikonu ani nepoužívať funkcie Meta AI. Niektorí používatelia sa uchýlili aspoň k stíšeniu (mute) konverzácie s Meta AI – v Messengeri je možné otvorený chat s asistentom ztlmiť cez voľbu „Ztišiť vlákno“, čím sa asistent prestane ozývať, ale naďalej ostáva aktívny v pozadí. 

Podobne aj vo WhatsAppe možno jednoducho neotvárať chat s Meta AI; asistentka síce nebude iniciatívne zasahovať, no je stále prítomná a viditeľná v aplikácii. Meta potvrdila, že ani v pripravovanej integrácii do Instagramu neplánuje pridať plnohodnotný „vypínač“ – maximom bude možnosť formálne vzniesť námietku proti spracovaniu (pravdepodobne v zmysle GDPR), avšak funkcionalitu to neodstráni.

Táto nútená prítomnosť AI asistenta vyvolala negatívne reakcie mnohých používateľov. Na sociálnych sieťach sa objavili príspevky rozhorčených užívateľov, ktorí márne hľadajú spôsob, ako túto funkciu deaktivovať. 

Niektorí dokonca navrhujú prejsť na konkurenčné komunikačné aplikácie (ako Signal), ktoré podobné AI prvky neobsahujú. Užívatelia kritizujú nielen potenciálne dopady na súkromie (ktoré rozoberieme nižšie), ale aj rušivý vizuálny prvok – farebná ikona asistenta vraj narúša zaužívané prostredie aplikácie a pôsobí rušivo. 

Objavujú sa tiež otázky, aké sú mantinely Meta AI – teda čo presne asistentka dokáže a k čomu všetkému má prístup. Neistota ohľadom toho, do akej miery AI „vidí“ obsah našich správ, prispieva k pocitu, že používatelia stratili kontrolu nad svojim prostredím.

Riziká pre súkromie: únik dát a spracovanie údajov bez súhlasu

Implementácia virtuálneho asistenta v rámci súkromných četovacích aplikácií prirodzene vyvoláva otázky o ochrane osobných údajov. WhatsApp aj Messenger sú primárne komunikačné nástroje s dôrazom na súkromie – WhatsApp používa end-to-end šifrovanie správ, takže obsah četov je štandardne viditeľný len pre komunikujúcich a nie pre samotnú spoločnosť Meta. Mnohí používatelia sa preto pýtajú, či prítomnosť AI asistenta tento model nenaruší. 

Spoločnosť Meta ubezpečuje, že súkromné správy používateľov neprechádzajú analýzou AI a že WhatsApp ani Meta nemôžu čítať osobné konverzácie používateľov. Šifrovanie ostáva zachované – asistentka nevstupuje do bežných četov pokiaľ ju používateľ sám neosloví. 

Meta zdôrazňuje, že je zreteľne označené, kedy komunikujete s AI (modrou ikonou a menom “Meta AI”), takže nemôže dôjsť k nevedomému zapojeniu asistenta do privátnej konverzácie.

Iný problém je však interakcia priamo s asistentom. Ak sa používateľ rozhodne Meta AI položiť otázku alebo ju požiadať o radu, takúto správu už neprijíma ďalší človek, ale servery spoločnosti Meta. 

Obsah konverzácie s AI teda opúšťa zariadenie používateľa podobne, ako keby šlo o čet s cudziou osobou – v tomto prípade „osobou“ je však algoritmus na strane Mety. Firma tvrdí, že tieto dáta využíva len na zlepšovanie služby Meta AI a nie na profilovanie používateľov na reklamné účely. 

Konkrétne uviedla, že osobné četové správy nebudú použité na trénovanie modelov, avšak rozhovory vedené s asistentom môžu poslúžiť na zdokonalenie budúcich verzií AI. Týmto priznala, že obsah komunikácie s Meta AI sa môže ukladať a analyzovať za účelom vylepšenia modelu. 

To vyvoláva obavy medzi expertmi na súkromie – aj keď je takáto interakcia dobrovoľná, pri necitlivom zaobchádzaní by mohlo dôjsť k úniku citlivých údajov alebo k ich neoprávnenému využitiu. 

Ak by napríklad používateľ zdieľal s asistentom osobné informácie (či už vedome pri otázke, alebo omylom), tieto údaje by sa mohli stať súčasťou dátových záznamov Mety. V horšom prípade by mohli byť zneužité pri trénovaní modelu a potenciálne sa objaviť v nejakej odpovedi AI (hoci Meta tvrdí, že model hľadá všeobecné vzory, nie konkrétne osobné údaje).

Ďalším rizikom je samotná bezpečnosť uložených dát. WhatsApp ako taký má povesť bezpečnej aplikácie vďaka šifrovaniu, no ak Meta AI zhromažďuje dotazy používateľov na svojich serveroch, tieto dáta podliehajú bežným bezpečnostným rizikám (napr. hackerský útok na servery, únik databázy, interné zneužitie údajov zamestnancami). 

Hoci zatiaľ neboli hlásené konkrétne incidenty spojené s Meta AI, princíp minimalizácie dát káže, že najbezpečnejšie údaje sú tie, ktoré sa vôbec nezhromažďujú. Povinná prítomnosť AI funkcie bez možnosti opt-out teda ide proti tomuto princípu, čo zdôrazňujú ochrancovia súkromia. 

Rakúsky právnik a aktivista Max Schrems, známy úspešnými sťažnosťami proti Facebooku, upozorňuje, že Meta si vo všeobecnosti nárokuje právo používať akékoľvek údaje z akéhokoľvek zdroja na ľubovoľný účel pod hlavičkou „AI technológie“, čo je podľa neho „v priamom rozpore so súladom s GDPR“.

Schrems tým naráža na snahy Mety využívať obrovské objemy dát používateľov (príspevky, fotky, správy) na trénovanie AI modelov bez explicitného súhlasu dotknutých osôb. Prípad integrácie Meta AI do WhatsAppu je podľa expertov príbuzný problém – používateľ nemá plnú kontrolu nad tým, či jeho interakcie budú či nebudú zahrnuté do „paliva“ pre umelú inteligenciu.

Meta reaguje na tieto obavy prísľubmi, že súkromie je najvyššou prioritou a že všetky AI funkcie sú navrhnuté tak, aby rešpektovali pravidlá ochrany údajov. Či tieto uistenia budú stačiť európskym dozorcom, zostáva otázne – práve požiadavka transparentnosti a minimalizácie spracovania údajov je jadrom európskej regulácie, ku ktorej sa dostaneme v ďalšej časti.

Reakcie politikov a odborníkov na nové AI funkcie

Nasadenie asistenta Meta AI bez možnosti deaktivácie neuniklo pozornosti ani predstaviteľom EÚ. Slovenská europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová (Progresívne Slovensko) otvorene kritizovala tento krok a položila Európskej komisii oficiálnu otázku, či je takáto praktika v súlade s pravidlami EÚ. 

Ostrihoňová na sociálnej sieti X (Twitter) upozornila, že malá modrá ikona Meta AI sa zjavila v četoch WhatsAppu a Messengeru bez možnosti ju vypnúť, čo podľa nej podkopáva používateľskú kontrolu a digitálnu bezpečnosť. 

Europoslankyňa uviedla, že podnet Komisii podala na podnet viacerých používateľov, ktorí sa na ňu obrátili so svojimi obavami o bezpečnosť Meta AI. 

Hovorca Komisie pre médiá potvrdil, že Komisia očakáva od Mety predloženie posúdenia rizík súvisiacich s touto novou AI funkciou v súlade s pravidlami Aktu o digitálnych službách (DSA). 

Niektoré aspekty Meta AI totiž podľa Komisie spadajú pod DSA – ten okrem iného vyžaduje, aby veľké online platformy (kam Meta patrí) každoročne aj pred zavedením novej zásadnej funkcie vypracovali hodnotenie rizík najmä z hľadiska bezpečnosti a transparentnosti. 

Až po doručení tohto dokumentu bude Komisia detailne analyzovať, či Meta AI spĺňa všetky požiadavky a nepredstavuje neprimerané riziká pre používateľov v EÚ. Je teda možné, že ak by Komisia identifikovala vážne problémy (napr. porušenie zásad ochrany súkromia či práv spotrebiteľov), mohla by žiadať úpravy alebo obmedzenia tejto funkcie – v krajnom prípade až pozastavenie jej poskytovania. 

Už samotný fakt, že Meta spustila AI asistenta bez „požehnania“ Bruselu, však poukazuje na napätie medzi technologicými gigantmi a regulátormi. Meta sa bráni tým, že s európskymi orgánmi komunikovala otvorene: v stanovisku pre médiá firma uviedla, že bola „plne transparentná“ voči Komisii pri spúšťaní Meta AI a je presvedčená o svojom súlade s predpismi, pričom zostáva s úradmi v aktívnom dialógu.

Okrem politikov sa ozývajú aj regulačné orgány a odborníci na ochranu údajov. Už v roku 2024 britský Úrad komisára pre informácie (ICO) vyzval Meta, aby pozastavila trénovanie AI na používateľských dátach, kým nevyjasní spôsob spracovania týchto údajov. 

Meta síce následne upravila proces, ako môžu používatelia odhlásiť z takéhoto zberu dát, a v októbri 2024 pristúpila k spusteniu Meta AI v Spojenom kráľovstve, no ICO zostal v strehu a avizoval ďalšie monitorovanie. 

Podobný odpor prišiel aj od írskych regulátorov: írsky úrad na ochranu osobných údajov (DPC) vlani v lete nariadil Meta odložiť plány na zavedenie AI v Európe, pretože firma chcela pôvodne použiť dáta európskych používateľov Facebooku a Instagramu na tréning svojich veľkých jazykových modelov. 

Meta musela pod tlakom upraviť svoj prístup a potvrdila, že verzia Meta AI uvádzaná v Európe nebola trénovaná na dátach miestnych používateľov. Až po týchto uisteniach mohla začať postupne funkciu uvádzať na trh. Aj tak sa však spustenie nezaobišlo bez silnej odozvy verejnosti – napríklad v Írsku boli používatelia prekvapení náhlym objavením sa asistenta a na internete masovo vyjadrovali nespokojnosť.

Z pohľadu nezávislých expertov na digitálne práva je kľúčové, aby podobné AI nástroje neoslabovali práva používateľov. Mnohé organizácie dlhodobo kritizujú praktiky „ber alebo nechaj tak“, pri ktorých firma zavedie novinku bez možnosti voľby pre zákazníka. 

Meta AI v četovacích aplikáciách je podľa nich učebnicovým príkladom – spotrebiteľ nemá možnosť povedať „nie, nechcem túto funkciu“, hoci sa týka jeho komunikácie. Právo na súkromie a kontrolu nad osobnými údajmi je pritom v EÚ chránené, a odborníci očakávajú, že ak Meta rýchlo neumožní lepšiu kontrolu (napríklad aspoň plnohodnotný opt-out z trénovania na dátach četov s AI), mohla by čeliť právnym výzvam.

Európska regulácia: od GDPR po pripravovaný AI Act

Už od roku 2018 platí Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR), ktoré stanovuje prísne pravidlá pre zhromažďovanie a spracovanie osobných údajov. GDPR vyžaduje transparentné informovanie používateľov o tom, ako sú ich dáta používané, a dáva im práva – napríklad právo vzniesť námietku proti určitému spracovaniu či právo byť zabudnutý. 

V kontexte Meta AI v Messengeri a WhatsAppe vyvstáva otázka, či spôsob zavedenia tejto AI funkcie je v súlade s týmito princípmi. Firma síce v podmienkach uvádza, že dáta z četov s AI používa na zlepšovanie služby, no absentuje možnosť nepovoliť takéto spracovanie (okrem toho, že službu proste nevyužijete). 

Privacy by default (súkromie nastavené ako predvolené) je pritom základná zásada GDPR – všetky funkcie by mali byť nastavené tak, aby maximalizovali ochranu súkromia, pokiaľ používateľ sám dobrovoľne nezvolí inak. Povinné vnucovanie AI tlačidla bez možnosti odhlásenia sa  by tak mohlo byť v rozpore s duchom GDPR, ak by sa preukázalo, že dochádza k spracúvaniu osobných údajov bez adekvátneho právneho základu alebo súhlasu.

Popri existujúcich pravidlách (ako GDPR či ePrivacy smernica pre súkromie v elektronickej komunikácii) sa v EÚ pripravuje aj úplne nový právny rámec špecificky zameraný na umelú inteligenciu – Akt o umelej inteligencii (AI Act). 

Tento legislatívny návrh, ktorý EÚ finalizuje (očakáva sa jeho schválenie v blízkej dobe), zavedie komplexné pravidlá pre vývoj a nasadzovanie AI systémov. AI Act rozdeľuje systémy umelej inteligencie do kategórií podľa rizika (od minimálneho po neprijateľné) a stanovuje rôzne povinnosti pre poskytovateľov AI. 

Generatívne modely ako je aj veľký jazykový model stojaci za Meta AI budú pravdepodobne patriť medzi tzv. všeobecné AI systémy (general purpose AI), na ktoré sa tiež budú vzťahovať určité povinnosti. 

Jednou z kľúčových požiadaviek AI Act je transparentnosť – ak systém umelej inteligencie interaguje s človekom, používateľ o tom musí byť informovaný. V prípade Meta AI je toto splnené zreteľným označením asistenta v četoch. 

Ďalej však AI Act kladie dôraz aj na ochranu súkromia a zodpovednosť: vývojári budú musieť preukázať, že zaviedli opatrenia proti zneužitiu dát a že ich AI systémy umožňujú ľudský dohľad a kontrolu. V praxi by to mohlo znamenať, že spoločnosti budú musieť poskytovať používateľom viac možností, ako ovládať alebo obmedziť fungovanie AI, najmä ak by AI napríklad profilovala užívateľa či ovplyvňovala jeho rozhodovanie.

Už počas príprav AI Actu európski zákonodarcovia avizovali, že chcú zabrániť situáciám, keď sú spotrebitelia vystavení AI nástrojom bez možnosti voľby. Súčasná debata okolo Meta AI tak priamo zapadá do tohto kontextu. Meta musela uvedenie asistenta v EÚ odložiť o tri štvrte roka práve preto, aby upravila jeho fungovanie v súlade s európskymi pravidlami. 

Podľa dostupných informácií spoločnosť úzko komunikovala s regulátormi, aby zabezpečila, že Meta AI bude spĺňať požiadavky nielen existujúcich zákonov, ale aj nadchádzajúceho AI Actu. Európska legislatíva tak prakticky prinútila firmu osekať niektoré funkcie (ako spomínaná pamäť či generovanie obrázkov) a uistiť sa, že spracovanie dát prebieha v medziach zákona. 

Transparentné praktiky a ochrana súkromia jednotlivcov nie sú pre Metu len právna formalita – v prostredí EÚ ide o nevyhnutnosť, bez ktorej by jej nové AI služby nemuseli dostať zelenú.

Ako Meta prezentuje svoju AI asistentku v Európe

Z pohľadu spoločnosti Meta je uvedenie virtuálnej asistentky významným krokom, ktorý má európskym používateľom priniesť nové možnosti. Firma zdôrazňuje, že ide o najväčšiu expanziu Meta AI do zahraničia od jej spustenia – asistentka sa spúšťa súčasne v 41 európskych krajinách (vrátane všetkých štátov EÚ a ďalších ako Nórsko, Švajčiarsko či Srbsko) a v 21 zámorských územiach. 

Meta AI si vo svete údajne rýchlo získala obľubu – podľa oficiálnych údajov ju celosvetovo používa už cez 700 miliónov aktívnych používateľov mesačne, čo z nej robí „vedúceho asistenta“ v oblasti sociálnych platforiem. 

Meta láka na víziu, že inteligentný asistent “dostupný pre každého” môže obohatiť spôsob, akým ľudia komunikujú a zdieľajú informácie. Namiesto prepínania medzi aplikáciami či prehľadávania webu má používateľ po ruke jednoduchý nástroj na získanie odpovedí a obsahu, a to priamo tam, kde sa už s priateľmi baví. V oficiálnej komunikácii Meta zdôrazňuje dobrovoľnosť využitia asistenta. 

„Meta AI je ako ktorákoľvek iná funkcia – niektorí ľudia ju budú milovať a používať, iní nie – a to je úplne v poriadku,“ povedal Joshua Breckman, riaditeľ komunikácie WhatsAppu. 

Spoločnosť opakovane uvádza, že nikto nie je nútený AI využívať, a ak o ňu nemá záujem, stačí na ňu neklikať. Z pohľadu Mety tak existencia tlačidla AI nepredstavuje zásah do používateľskej slobody – ide vraj len o ponuku novej funkcie, podobne ako kedysi pribudli napríklad miznúce správy alebo kanálové konverzácie. 

Meta tiež uisťuje, že jadro súkromia WhatsAppu ostáva zachované – čet s AI je oddelený od bežných správ a tie zostávajú šifrované end-to-end. 

„WhatsApp nemôže čítať vaše osobné správy,“ pripomína Breckman a dodáva, že v aplikácii je jasne vyznačené, keď komunikujete s umelou inteligenciou.

Firma komunikuje nové AI funkcie v pozitívnom svetle aj pokiaľ ide o užitočnosť. Meta AI má slúžiť ako “poruke asistent”, ktorý dokáže pomôcť napríklad pri plánovaní výletu, hľadaní receptu či riešení drobného problému. 

V skupinových četoch môže uľahčiť spoločné rozhodovanie – odhlasovanie plánov, vysvetľovanie nejasností či jednoducho pridať trochu zábavy odpoveďami na zvedavé otázky. Meta argumentuje, že takto sprístupňuje moderné AI technológie masám. 

„Dávame ľuďom možnosť interagovať s umelou inteligenciou, ku ktorej by mnohí inak nemali prístup alebo prostriedky si ju dovoliť – a umiestňujeme ju na miesto, ktoré už poznajú a ktorému dôverujú,“ vyhlásila spoločnosť. 

Tým miesto je práve aplikácia na komunikáciu s rodinou a priateľmi, ktorú majú ľudia otvorenú denne. Meta zároveň priznáva, že uvedenie AI v Európe nebolo jednoduché. 

„Trvalo to dlhšie, než by sme chceli, keďže sme museli navigovať komplexným regulačným systémom, ale sme radi, že sme konečne tu,“ uviedla firma v oficiálnom oznámení. 

Zdôrazňuje, že priebežne prispôsobuje svoju AI technológiu požiadavkám európskych regulácií a že zostáva otvorená spätnej väzbe od úradov. Meta deklaruje zodpovedný prístup: napríklad aktualizovala svoje zásady ochrany osobných údajov (najmä pre Facebook a Instagram) v súvislosti s využívaním dát pre AI a vopred informovala regulátorov o svojich plánoch. 

Napriek tomu zostáva určitá skepsa zo strany európskych politikov aj verejnosti – obávajú sa, či gigant ako Meta naozaj dokáže balansovať medzi inováciou a rešpektovaním prísnych pravidiel EÚ.

Situácia okolo Meta AI v Messengeri a WhatsAppe sa stále vyvíja. Európski regulátori teraz dôkladne skúmajú, ako táto funkcia funguje a či neohrozuje práva používateľov. Meta medzitým sleduje reakcie trhu – pozitívne ohlasy nadšencov, ale aj kritiku a odpor časti užívateľov, ktorých znepokojuje súkromie. 

Nasledujúce týždne a mesiace tak ukážu, či bude musieť Meta svoju asistentku v Európe ešte upraviť alebo doplniť o dodatočné kontrolné mechanizmy, alebo či sa jej podarí presvedčiť verejnosť aj úrady, že ide o vítaný a bezpečný doplnok digitálnej komunikácie.

Zdroje: Zdroj 1 | Zdroj 2 | Zdroj 3 | Zdroj 4 | Zdroj 5 | Zdroj 6 | Zdroj 7