Ako fanúšik komiksovej predlohy aj prvej série, som sa na druhú sériu Sandmana veľmi tešil – no po dopozeraní všetkých 6 epizód musím priznať, že pocit je tentoraz zmiešaný.
Volume 1 druhej série sa púšťa do omnoho náročnejšieho teritória – menej reality, viac metafyziky, rodina Večných konečne kompletná a návšteva pekla opäť na programe.
Seriál sa snaží adaptovať „Season of Mists“ a iné komplexnejšie príbehy, no nie vždy sa mu to darí. Niektoré dialógy pôsobia až príliš teatrálne, miestami nudne spomalené. Scény, ktoré v komikse fungovali, na obrazovke pôsobia odtrhnuto od reality a bez napätia.
Našťastie, vizuály sú často pôsobivé (Azazel!), hudba od Davida Buckleyho nádherná a nové postavy ako Destruction (Barry Sloane) výborne zapadli. Vrcholom je krátky návrat Lady Johanny Constantine (Jenna Coleman). A navyše niekoľko prekvapení príde hneď v druhom diely, keď sa peklo skonči alebo…
Záver? Slabšie ako 1. séria, ale stále dosť silné na to, aby som si pozrel Volume 2.
