Samsung Galaxy S25 Edge aj Apple iPhone Air dokázali, že extrémna tenkosť nie je výhra. Zákazníci ich odmietli. Huawei a Motorola sa však tohto riskantného trendu napriek tomu chystajú chopiť.
Svet mobilných technológií je posiaty náhrobnými kameňmi. Na každý iPhone, ktorý zmenil svet, a na každú sériu Galaxy S, ktorá definovala trh, pripadá tucet odvážnych, bizarných a niekedy až absurdných experimentov, ktoré veľkolepo zlyhali. Je to cintorín plný sľubov o revolúcii, ktorá nikdy neprišla. A práve teraz, zdá sa, na ňom kopeme ďalšie dva hroby.
Posledné mesiace sa niesli v znamení veľkého návratu k niečomu, o čom sme si mysleli, že sme nechali v roku 2004: k posadnutosti hrúbkou. Dvaja najväčší hráči, Apple s modelom iPhone Air a Samsung s Galaxy S25 Edge, sa pokúsili presvedčiť svet, že tenší je opäť lepší. Dnes je jasné, že svet im na to neskočil. Zákazníci, poučení rokmi kompromisov, hlasovali peňaženkami a výsledok je pre obe spoločnosti trpký.
Než sa však pozrieme na tento aktuálny prepadák, pripomeňme si, že nie sú prví ani poslední. História je plná slepých uličiek, ktoré mali byť diaľnicami do budúcnosti.
Cintorín mŕtvych nápadov: 10 trendov, ktoré neprežili
Každý z týchto konceptov mal byť revolúciou. Namiesto toho skončili ako poznámka pod čiarou v histórii technológií.
Modulárne telefóny (Project Ara, LG G5)
Sľub: Telefón ako „skladačka“. Snívali sme o zariadení, kde by sme si mohli jednoducho „vycvaknúť“ starý fotoaparát a „zacvaknúť“ nový, pridať si väčšiu batériu na víkend alebo špecializovaný audio modul. Google (Project Ara) sľuboval ekosystém, LG (G5 a jeho „Friends“) to skúsil predať ako hotový produkt.
Realita: Ukázalo sa, že je to technická nočná mora. Štandardizované konektory boli pomalé a nespoľahlivé. Prototypy Project Ara sa rozpadli pri prvom páde. Moduly pre LG G5 boli drahé, mali obmedzenú funkčnosť a telefón sa pri každej výmene musel reštartovať. Zákazníci pochopili, že namiesto jedného funkčného celku dostávajú drahý a krehký kompromis.
Zabudované projektory (Samsung Galaxy Beam)
Sľub: Kino vo vrecku. Možnosť premietať filmy, prezentácie alebo fotografie na akúkoľvek stenu vyzerala ako niečo zo sci-fi filmu. Samsung to s modelom Galaxy Beam (2012) skúsil dotiahnuť do reality.
Realita: Technológia „pico“ projektorov bola v plienkach. Svietivosť (okolo 15 lúmenov) bola taká nízka, že obraz bol použiteľný len v úplne tmavej miestnosti. Rozlíšenie bolo mizerné (640×360) a spotreba energie astronomická. Batéria telefónu dokázala projektor napájať často menej ako hodinu. Bol to skvelý trik na párty, ktorý ale v reálnom živote zlyhal.
Herné hybridy (Nokia N-Gage)
Sľub: Dokonalé spojenie mobilného telefónu a prenosnej hernej konzoly. Nokia, kráľ mobilného sveta v roku 2003, chcela zosadiť z trónu Nintendo Game Boy Advance.
Realita: Dopadlo to katastrofálne. Bol to zlý telefón (pri volaní sa musel držať hranou k uchu, čo vyzeralo komicky a vyslúžilo si prezývku „Taco Phone“) a zároveň zlá herná konzola. Tlačidlá boli neergonomické a pre výmenu hry (na MMC karte) bolo treba vybrať batériu. Ponuka hier bola slabá a drahá.
3D displeje a sledovanie tváre (LG Optimus 3D, Amazon Fire Phone)
Sľub: Tretí rozmer vo vašich dlaniach bez potreby okuliarov. LG a HTC (Evo 3D) použili technológiu paralaxnej bariéry na vytvorenie 3D efektu. O pár rokov neskôr to Amazon skúsil inak – model Fire Phone (2014) mal štyri kamery na sledovanie polohy hlavy a vytváral ilúziu hĺbky („Dynamic Perspective“).
Realita: Z 3D displejov ľudí akurát tak bolela hlava, efekt bol viditeľný len pod presným uhlom a chýbal akýkoľvek obsah. Ešte horšie dopadol Amazon. Jeho „dynamická perspektíva“ bola len vizuálny gýč, ktorý neprinášal žiadnu funkčnosť, no zato extrémne spotrebúval batériu. Telefón bol navyše komerčný prepadák kvôli uzavretému ekosystému viazanému na Amazon.
Telefóny s dvoma displejmi (YotaPhone)
Sľub: To najlepšie z oboch svetov. Vpredu klasický LCD/OLED displej, vzadu energeticky úsporný e-ink (elektronický atrament) displej. Ideálne na notifikácie, čítanie kníh a šetrenie batérie.
Realita: Hoci bol koncept fascinujúci, narazil na cenu a softvér. YotaPhone bol drahý ako vlajková loď, hoci výkonom často patril do strednej triedy. Softvérová synchronizácia a ovládanie dvoch displejov bolo komplikované a často chybové. Väčšina ľudí radšej používala jeden hlavný displej.
Tlakovo citlivé displeje (Apple 3D Touch)
Sľub: Nový rozmer ovládania. Apple s iPhonom 6S predstavil displej, ktorý nerozoznával len dotyk, ale aj jeho silu. Silnejšie zatlačenie malo vyvolať skratky a náhľady (Peek and Pop).
Realita: Bol to jeden z najväčších neúspechov od lídra trhu. Problém bol v „objaviteľnosti“ – používatelia ani nevedeli, že funkcia existuje, a nebolo jasné, kde sa dá použiť. Výroba bola drahá a pridávala na hrúbke a váhe. Apple nakoniec zistil, že 95 % funkcií sa dá nahradiť jednoduchým dlhším podržaním (Haptic Touch), čo je čisto softvérové a lacnejšie riešenie.
Experimentálne form-factory (LG Wing)
Sľub: Multitasking na novej úrovni. Tesne predtým, ako LG opustilo trh s mobilmi, skúsilo jeden posledný, bizarný experiment. Telefón s dvoma displejmi nad sebou, pričom ten horný sa dal otočiť o 90 stupňov do tvaru „T“.
Realita: Zariadenie bolo fascinujúce, ale aj drahé, ťažké a mechanicky zložité. Využitie bolo extrémne obmedzené – napríklad sledovanie videa a písanie poznámok, alebo ako gimbal ovládač. Prakticky žiadne aplikácie tretieho sveta neboli pre tento formát optimalizované a LG krátko na to mobilnú divíziu zavrelo.
Foto-telefóny s optickým zoomom (Samsung Galaxy S4 Zoom)
Sľub: Smartfón, ktorý nahradí váš kompaktný fotoaparát. Samsung to myslel vážne a na zadnú stranu telefónu integroval plnohodnotný vysúvací objektív s 10x optickým zoomom.
Realita: Boli to dizajnové „monštrá“. Skôr fotoaparáty, na ktoré niekto prilepil telefón. Boli extrémne hrubé, ťažké a nepraktické na nosenie vo vrecku. Paradoxne, o pár rokov neskôr sa ukázalo, že kvalitný zoom sa dá dosiahnuť elegantnejšie pomocou viacerých objektívov (periskopov) a výpočtovej fotografie.
Facebook Phone (HTC First)
Sľub: Sociálny telefón. Zariadenie, ktorého operačný systém bol úplne podriadený jednej aplikácii. Nadstavba „Facebook Home“ nahradila domovskú obrazovku neustálym prúdom statusov a fotografií.
Realita: Bol to komerčný a používateľský prepadák. Ľudia nechceli, aby bol celý ich telefón len oknom do Facebooku. Neustále sa meniaca domovská obrazovka bola mätúca a znemožňovala rýchly prístup k iným aplikáciám. Operátor AT&T v USA znížil jeho cenu z 99 dolárov na 99 centov (s viazanosťou) len mesiac po uvedení.
Transparentné displeje (Sony Ericsson Xperia Pureness)
Sľub: Futuristický „fashion“ telefón. V roku 2009 sa Sony Ericsson pokúsil predať „hlúpy“ telefón (nie smartfón) s priehľadným monochromatickým displejom ako luxusný módny doplnok.
Realita: Telefón bol absolútne nepoužiteľný. Displej bol takmer nečitateľný na akomkoľvek pozadí okrem úplne čierneho. Na slnku bol katastrofou. Stál pritom viac ako prvý iPhone, hoci neponúkal takmer žiadne funkcie. Bol to dokonalý príklad dizajnu, ktorý úplne ignoroval použiteľnosť.
Honba za „žiletkou“: Je tenký smartfón ďalší na rade?
Po tomto zozname neúspechov sa musíme opýtať: Je súčasná posadnutosť extrémnou tenkosťou len ďalším trendom odsúdeným na zánik? Odpoveď, ktorú nám dávajú prvé lastovičky od Applu a Samsungu, je takmer jednoznačné áno. Obaja giganti narazili na ten istý múr – fyziku a požiadavky moderného používateľa.
Prípad Apple: iPhone Air ako nový „mini“?
Apple má za sebou históriu strategických omylov pri diverzifikácii portfólia. Model „mini“ zlyhal, pretože malá batéria bola pre moderného používateľa nedostatočná. Model „Plus“ (v základnej rade) sa roky predával slabo, pretože neponúkal dosť oproti základnému modelu. Model „Air“ mal byť nový pokus o „dizajnový“ kúsok.
Realita je však trpká. Uznávaný analytik Ming-Chi Kuo nedávno informoval, že Apple drasticky obmedzuje objednávky na iPhone Air. Podľa Kua sa očakáva, že väčšina dodávateľov zníži svoju kapacitu pre tento model o viac ako 80 % už v prvom kvartáli 2026. Zákazníci jasne ukázali, že nie sú ochotní obetovať výdrž batérie a potenciálne aj odolnosť (obavy z „Bendgate 2.0“) za pár ušetrených milimetrov.
Samsung a drahá lekcia z Galaxy S25 Edge
Podobný príbeh napísal aj Samsung. Jeho Galaxy S25 Edge mal byť technologickou demonštráciou a dizajnovým skvostom. Katastrofálne predajné čísla však donútili kórejského giganta k ráznemu kroku.
Ako potvrdzujú najnovšie správy z dodávateľského reťazca, Samsung nielenže ruší plánovaného nástupcu, Galaxy S26 Edge, ale toto zrušenie spôsobilo chaos vo výrobe. Presmerovanie zdrojov a úprava plánov pre model S26+ údajne spôsobili oneskorenie celej série S26, ktorá sa namiesto januára očakáva až v marci 2026. Toto nie je len neúspech produktu, je to strategická chyba, ktorá narušila harmonogram vlajkových lodí a dala konkurencii (ako Google Pixel) dvojmesačné okno na trhu. Alebo bude všetko nakoniec inak a Samsung predstaví ešte tenší model?
Prečo je extrémna tenkosť pasca?
Neúspech modelov Air a Edge nie je náhoda. Výrobcovia pri honbe za titulom „najtenší“ narážajú na štyri základné fyzikálne limity, ktoré sú v priamom rozpore s tým, čo zákazníci od prémiového telefónu v roku 2025 očakávajú.
- Batéria je kráľ: Moderný smartfón je monštrum. 5G modemy, 120Hz alebo 144Hz LTPO displeje, výkonné procesory s AI jadrami a neustále pripojenie si vyžadujú energiu. Batéria s kapacitou 4000 mAh je dnes považovaná za absolútne minimum, pričom prémiové modely sa štandardne pohybujú okolo 5000 mAh. Lítium-iónová chémia má svoje limity a hustotu energie neoklamete. Extrémne tenké telo znamená extrémne malú batériu. Je to priama a nevyhnutná obeta.
- Výkon a teplo: Moderné čipsety ako Snapdragon 8 Elite Gen 5 alebo budúci Exynos 2600 sú neuveriteľne výkonné, ale tiež produkujú veľa tepla. Aby si udržali výkon (napríklad pri hraní hier alebo renderovaní 4K videa), potrebujú efektívne chladenie. To sa rieši robustnými pasívnymi chladičmi a odparovacími komorami (vapor chambers). V ultratenkom tele na ne nie je miesto. Výsledok? Telefón sa po pár minútach záťaže prehreje a drasticky zníži svoj výkon (thermal throttling). Máte tak vlajkovú loď, ktorá beží rýchlosťou strednej triedy.
- Krehkosť a odolnosť: Pamätáme si na aféru „Bendgate“ pri iPhone 6 Plus. Extrémne tenké zariadenie s veľkou plochou je náchylné na ohyb. Kovový rám je jediná štruktúra, ktorá drží všetko pokope, a akékoľvek oslabenie (ako výrez na USB-C port alebo SIM slot) sa stáva kritickým bodom zlomu. Zákazníci nechcú telefón, na ktorý sa boja sadnúť si, keď ho majú v zadnom vrecku.
- Fotoaparáty potrebujú hĺbku: Toto je neúprosný zákon optiky. Kvalitná fotografia potrebuje svetlo. Svetlo potrebuje veľký snímač (napríklad 1-palcové senzory). Objektív zasa potrebuje fyzickú vzdialenosť od snímača (fokálna vzdialenosť), aby mohol obraz správne zaostriť. A ak chcete optický zoom, potrebujete periskopický systém, ktorý skladá svetlo „nabok“ vo vnútri tela telefónu. Všetky tieto komponenty – veľké snímače a periskopy – sú fyzicky hrubé. S tenkým telefónom si výrobca musí vybrať: buď ohavný, masívne vystupujúci modul fotoaparátu, alebo použitie slabších a menších senzorov.
Huawei a Motorola ignorujú varovanie
Najprekvapivejším momentom celej situácie je, že zatiaľ čo sa Apple a Samsung spamätávajú zo svojich strát, konkurencia sa chystá na ofenzívu. Z viacerých zdrojov prenikajú informácie, že Huawei aj Motorola pripravujú vlastné ultratenké vlajkové lode.
Prečo by to robili, keď vidia jasné zlyhanie lídrov trhu? Odpoveď je pravdepodobne v odlišnej stratégii.
Huawei hrá inú hru. Po amerických sankciách je jeho hlavným bojiskom domáci čínsky trh, kde je vnímaný ako symbol národnej hrdosti. Na tomto trhu sú marketingové prvenstvá („najtenší telefón na svete“) extrémne dôležité. Huawei sa môže snažiť o „halo“ produkt – zariadenie, ktoré nemusí predať milióny kusov, ale ktoré demonštruje technologickú prevahu. Navyše, Huawei intenzívne investuje do nových technológií batérií (napr. kremíkovo-uhlíkové), ktoré by mohli čiastočne zmierniť kompromis vo výdrži.
Motorola sa zasa možno snaží oživiť svoju zašlú slávu. Jej najikonickejší telefón v histórii bol RAZR V3 (2004) – telefón, ktorý definoval éru tenkých „žiletiek“. Motorola necieli na vlajkový trh, ale na špecifickú niku v strednej triede, ktorá uprednostní „fashion-tech“ a dizajn pred absolútnym výkonom. Je to stávka na nostalgiu.
Trh však poslal jasný odkaz. Zákazníci v roku 2025 sú dospelí. Zažili dosť neúspechov a slepých uličiek na to, aby vedeli, čo chcú. A to je telefón, ktorý vydrží celý deň, urobí skvelú fotku aj v noci a nezasekne sa pri hraní.
Budúcnosť inovácií nie je v kompromisoch pre vizuálny efekt. Je v zmysluplných vylepšeniach: v batériách s dlhšou životnosťou, v softvéri poháňanom AI, ktorý reálne pomáha, a vo fotoaparátoch, ktoré sa opäť o kúsok priblížili realite. Či Huawei a Motorola tento odkaz pochopili, alebo sa len rútia do rovnakej pasce, uvidíme už v najbližších mesiacoch. Ich ultratenké novinky sa môžu stať buď prekvapivou výnimkou, alebo len ďalšími dvoma náhrobnými kameňmi na cintoríne mŕtvych nápadov.
Zanechajte komentár